Bol to večer plný emócií, skvelej zábavy a… dažďa. No ani ten nemohol pokaziť veľkolepý zážitok z koncertu Robbieho Williamsa v nórskom Bergene. A to samozrejme nesmieme zabudnúť na britské duo Erasure, ktoré pridalo plnohodnotný koncert navyše.
Dážď je tá najväčšia nepríjemnosť, ktorá vás v nórskom Bergene môže zastihnúť. Prší tu vraj 300 dní v roku a hoci väčšinu z toho by sme u nás doma nazvali mrholením, sú momenty, kedy to prekáža. Zvlášť, ak sa vyberiete na koncert pod holým nebom a mrholenie sa zmení na lejak. Domáci sú však zvyknutí a keď vidíte, že to neprekáža ani samotnému interpretovi, nahodíte kapucňu na hlavu a užívate si.
A už sa celkom zdalo, že sa počasie umúdrilo a hoci smoklilo celý deň, na večer sa dokonca vybralo slnko, ktoré tu v Nórsku, v tomto období, za jasnej oblohy, svieti aj do jedenástej večer. Hosťujúci Erasure si tak užili slnečných 45 minút svojho vystúpenia, ktoré začalo presne o ohlasovaných 19:30 hod. Napriek tomu, že kapela pred časom vydala nový album, svoje vystúpenie pred Robbie Williamsom koncipovala obalením do osvedčených hitov a z novinky zaznela iba chytľavá Love You To The Sky.
Erasure sa nehrali na pánov tvorstva, myslím, že toto obdobie už majú dávno za sebou a iba si užívajú to, čo dosiahli. Andy Bell je aj vo svojich 53-rokoch stále veľký šoumen, na ktorého pleciach bolo celé vystúpenie. Vince Clarke stál v pozadí a programoval muziku, alebo občas zahral na gitare, dve sprievodné vokalistky boli famózne, no skôr do počtu. Andy spieval ako Boh, hoci možno o nejakú tú tóninu nižšie, ako sme zvyknutí z platní, ale to je normálne. Jeho medzigalaktický overal presakoval potom aj na diaľku, skvelo komunikoval s publikom, nemal problém urobiť si srandu sám zo seba. Erasure počas tej trištvrte hodiny hravo dokázali, že sú za vodou.
Zostavou piesní hravo dostali vypredaný Bergenhus do varu, aj keď pri niektorých návštevníkoch sa zdalo, že tých dvoch počujú prvý raz a naozaj majú pocit, že prileteli z inej planéty. Kanonádou hitov ako Drama!, Oh L´Amour, Chorus, Blue Savannah, Sometimes, Stop!, Chains Of Love, či A Little Respect si však nepochybne získali aj toho najchladnejšieho z najchladnejších Nórov, čo prítomní dokazovali neutíchajúcim potleskom a tancom. Pre mňa osobne bola najsilnejším zážitkom skladba Love To Hate You, pri ktorej prvých tónoch mi prebehol mráz po celom tele, pretože som si spomenul na dodnes hranú českú verziu Petra Muka s názvom Láska tě spoutá (Chtěl bych s tebou přežít pondělí / ještě dříve, než nás osud rozdelí) a uvedomil som nielen to, aká nadčasová tá skladba je, ale hlavne, aký fenomén, jedinečnosť, osobnosť a sila s Petrom Mukom pred siedmimi rokmi odišli do umeleckého neba. A to som ešte netušil, že silným emóciám ani zďaleka nie je koniec.
ilustračné video
Teraz by sa patrilo napísať, že o 20:45 sa zhaslo a… ibaže pod holým nebom v Nórsku je o tomto čase ešte plné denné svetlo, takže len napíšem, že podľa deň vopred zaslaného programu sa na minútu presne začal koncert Robbieho Willimsa. Najskôr úvodným introm, ktoré pozostávalo z hymnickej melódie skladby I Will Talk And Hollywood Will Listen a následnej vtipnej modlitby pre Robbieho, ktorej text bežal na veľkoplošných obrazovkách a publikum sa modlilo za svoj idol. Už týmto bláznivým počinom britský popový kráľ naznačil, že to bude skutočne The Heavy Entertainment Show. Rovnomenná pesnička následne v štýle boxerského videoklipu odštartovala celú show a… dážď. Ani dvoma vztýčenými prstami úprimniakmi (prostredníkmi) smerom k oblohe, nedokázal Robbie zastaviť mrholenie, ktoré sa v odpovedi na toto gesto z oblakov priebežne premieňalo na intenzívny lejak. Ani na pódiu, ani pod ním to však nikomu neprekážalo a keď si Robbie požiadal o dovolenie zabávať publikum (Let Me Entertain You), prišlo požehnanie a dvojhodinová šou začínala naberať na obrátkach.
Robbie Williams je v prvom rade zabávač, ktorý vie spievať a presne tak je koncipovaná i jeho šou. Robiť zábavu a pritom spievať. Drobné nedostatky v jeho výkone si nikto nevšíma, navyše ak stojí dve hodiny v daždi a napriek tomu ide naplno, bez toho, aby si čo i len raz prezliekol od dažďa premočené handry. Klobúk dole. V prvej časti šou nechýbali hity Monsoon, Party Like A Russian, či Everything Changes z čias Take That. Práve touto skladbou Robbie nadviazal na akýsi rekapitulačný blok svojej kariéry a pokračoval najsilnejším momentom celého večera. Freedom Georga Michaela svojho času odštartovalo sólovú kariéru Robbieho Williamsa. Dnes to už tušia iba jeho najvernejší fanúšikovia a samotní interpret sa k tomu tiež nikdy moc nehlásil. Pretože hoci tá pesnička v jeho podaní ohlasovala slobodu od monštra zvaného Take That a jeho nenažraných manažérskych chobotníc, nebol s ňou nikdy moc stotožnený, keďže ho do tohto počinu v deväťdesiatych rokoch opäť natlačili producenti. Ak si dobre spomínam, na koncertoch ju hrával výnimočne (ak vôbec). Tento raz ju do zoznamu skladieb zaradil a dovolím si tvrdiť, že Freedom ešte nikdy neznela tak dojemne a tak apelujúco, ako v súčasnosti. Jednak ju Robbie zaspieval s absolútnou vážnosťou a rešpektom, jednak ju venoval samotnému nebohému pôvodnému interpretovi a jednak, vzhľadom na súčasný stav sveta to boli naozaj silné emócie, pri ktorých nebehal iba mráz po chrbte, ale v očiach mnohých okolostojacich sa leskli slzy. Celú túto dojemnú časť Robbie perfektne ukončil ďalšou silnou skladbou zo svojho repertoáru, novinkou Love My Life.
Následne si s publikom zalaškoval prostredníctvom medley asi desiatich dobových hitov iných interpretov, ktorých časti interpretoval bez kapely. Publikum strhol natoľko, že jedna z návštevníčok mu pod pódiom ukázala holé prsia, čo prostredníctvom veľkoplošných obrazoviek razom videla polovica nórskeho Bergenu.
Následne už rozjarený Brit nasadol na pomyselný vlak svojich najväčších hitov a nadšené publikum previezol po staniciach Come Undone, Millenium, Somethin´ Stupid, Rudebox, Kids, Sweet Caroline, Feel a Rock DJ. Pri pesničke, ktorú pôvodne naspieval s Nicole Kidman si na pódium pozval Venke, fanúšičku z hľadiska a zamilovaný song zaspieval spolu s ňou, spôsobom sebe vlastným, rozumej veľmi vtipným. Napokon sa neštítil vyčkať, kým Venke naštartuje svoj mobil a urobil si s ňou selfie. Pri skladbe Sweet Caroline Robbie pozval na scénu svojho otca. Toto spojenie sa osvedčilo už pri predchádzajúcich turné a návšteva starého pána potešila i prítomných Bergenčanov. Hit Rock DJ následne po hodine a pol ukončil prvú časť koncertu a symbolicky sa v tom momente nebo rozplakalo najintenzívnejšie za celý večer.
Nikto však neodišiel a Robbie sa po krátkej chvíli vrátil, v tom istom mokrom oblečení, aby tak, ako všade pridal hity, bez ktorých by žiaden jeho koncert nebol úplný. Rad samozrejme prišiel na She´s The One a Angels. Na záver ostal na scéne iba spevák a jeho dlhoročný spolupracovník Guy Chambers, ktorý ho po predchádzajúcom autorskom zmierení sprevádzal už aj na predchádzajúcej šnúre a iba v tejto zostave dali na záver skladbu My Way a Robbie sa odporúčal do zákulisia.
Tisícky Nórov sa s hlasným spevom (áno, spievali aj cestou do mesta) vybrali domov. Dážď neprekážal. Že Nóri nie sú vôbec tak chladní, ako sa to o nich traduje, som sa presvedčil už veľa ráz. Vždy sa však nájde niečo, čo ma znova prekvapí. Len orientačne. Cena lístkov na koncert Robbieho Williamsa štartovala v prepočte od 100€ vyššie. To bol sektor, v ktorom aj veľkoplošné obrazovky museli pôsobiť ako zápalkové škatuľky. Vstupenka do druhej zóny pod pódiom stála 250€ a priestor pod scénou ešte raz toľko. Napriek tomu, v týchto priestoroch vyvádzalo nemalé množstvo nórskych dôchodcov vo veku mojej matky. Jednak si neviem svoju matku predstaviť na takomto koncerte, že by tam stála pod pódiom a tancovala a jednak si dosť dobre neviem predstaviť, za čo by si na druhý deň kúpila chleba, keby celý dôchodok minula za jeden večer.
Hoci bola kombinácia obľúbeného interpreta v milovanom nórskom meste pre mňa absolútnym zážitkom, verím, že mnohí si ho ochotne vychutnajú aj bližšie našim zemepisným šírkam. Takže ešte to pokojne stihnete 19. augusta v Prahe a 26. augusta vo Viedni. Lístky sú stále v predaji a investovať sa oplatí. Robbie Williams totiž ani na tomto ťažení po Európe nesklamal.
Pavol Božík
95%
