Charlie, muž ktorý veril, že svet môže byť krajší a lepší, stačí viac úprimnosti

Je to jeden z tých filmov, o ktorých viete, že ho musíte vidieť ešte raz, no na druhej strane ho nikdy viac vidieť nechcete. Dojem zanecháva trvalý a emócie to nie sú príjemné, hoci je hlavný hrdina najpozitívnejší človek, akého ste kedy stretli. To, čo napokon ostane po záverečných titulkoch je, akoby vám niekto strčil ruku do brucha, zakrútil črevami a vyšklbol ich. Pravdupovediac, neviem si predstaviť divácku základňu tohto filmu na ortodoxne sa tváriacom Slovensku, avšak treba zahodiť všetky predsudky, obavy a aj očakávania a ísť do kina.

Charlie vedie online kurzy štylistiky na univerzite. Snaží sa svojich študentov naučiť písať jasne a presvedčivo. Len tak môžu svoje myšlienky efektívne predávať ďalším. Chce, aby boli úprimní a autentickí. On vidí svojich študentov vo svojom notebooku, ale oni jeho nie. Vyhovára sa na pokazenú kameru, ale v skutočnosti nechce, aby ho videli. Má totiž takmer tristo kíl, je osamelý a pod ťarchou vlastných tráum sa len zložito vyrovnáva s minulosťou. Uzavrel sa vo svojom byte a stresové situácie rieši prejedaním. Hoci jeho zdravotný stav je čoraz horší, odmieta ísť do nemocnice a spolieha sa len na svoju kamarátku Liz, ktorá je ošetrovateľkou v nemocnici. Liz neustále v sebe rieši spor medzi jej povinnosťou rešpektovať želania priateľa a jej túžbou udržať ho nažive. Napriek svojmu psychickému a fyzickému stavu však Charlie okolo seba naďalej šíri nákazlivý optimizmus a v ľuďoch vidí len dobro. A snaží sa nájsť cestu späť k svojej dospievajúcej dcére Ellie, ktorú spolu s jej matkou pred ôsmimi rokmi opustil.

Je slovenský divák pripravený na film o 300 kilovom učiteľovi, ktorý sa pre najväčšiu lásku života vzdal manželky a dcéry, o svoju najväčšiu lásku neskôr prišiel a to mu spôsobilo alarmujúce zdravotné problémy, popretkávané mnohými životnými kopancami, ktoré sa snaží z posledných síl vyriešiť?

Netuší, koľko času mu na to zostáva. Vie, že zomiera a že ide o jeho posledné dni, nevie však, ako si poradiť s tým, čo mu život priniesol a nie všetko z toho stihol uzavrieť. Veľryba je svojim spôsobom ohromne depresívne psycho, na ktorého konci ale budete rumázgať ako malí a klásť si neskutočné množstvo otázok, na ktoré si ale už musíte odpovedať sami.

Hlavný hrdina filmu (v podaní Brendana Frasera, ktorý za úlohu Charlieho pred pár dňami získal Oscara v kategórii Hereec v hlavnej úlohe) hľadá cestu k svojej dcére. Verí, že jej dokáže vysvetliť svoje rozhodnutie, ktoré urobil pred rokmi a odišiel za svojou životnou láskou, do ktorej sa zamiloval. Verí v úprimnosť a v to, že ľudia sú dobrí. Verí tomu tak zanietene, ako mnohí veria v existenciu Boha a v to, že práve ten riadi naše osudy. Charlie ma však na túto záležitosť trochu iný názor. S Bohom si príliš nerozumie.

Veľryba je film, po ktorom si divák kladie nespočetné množstvo otázok a zamýšľa sa nad tým, ako by v takej situácii reagoval. Aký názor by si vytvoril na Charlieho, keby takého Charlieho v živote reálne stretol? Nie sú to otázky jednoduché. Pánbíčkari sa nestotožnia s ničím, pretože Charlie spáchal hádam všetky existujúce hriechy – smilnil, a ani nie so ženou, sám seba presviedča, že vlastne zabil, prežiera sa… no vždy veril. Veril v dobro ľudí. To je častokrát dôležitejšie, ako sedieť každý večer v kostole.

Tvorcom stačilo šesť filmových postáv, ktoré hravo utiahli celý film. A k tomu pár naozaj silných drobností, ktoré sa odohrávajú na pozadí a častokrát si ich divák ani neuvedomí (napríklad drozd na okne v niekoľkých sekvenciách a v podstate akoby s vlastným príbehom).

Hoci sa môže zdať, že Brendan Fraser ťahá celý film, a svojim spôsobom je to tak, všetci spoluhráči mu sekundujú absolútne prirodzene, nenásilne, filmom iba neprechádzajú, ale sú jeho prirodzenou súčasťou. Ošetrovateľka Liz, dcéra Ellie, Charlieho manželka, pikolík s pizzou, a aj ten posol akejsi cirkvi, ktorý mu neustále zvoní pri dverách a snaží sa mu vnútiť Boha ako spasiteľa. Každý jeden z nich je neodmysliteľnou súčasťou posledných Charlieho dní. Dní, ktoré v divákovi zanechajú ohromné emócie.

Veľryba je depresívne temný film, umocnený veľkolepou hudbou. Zároveň je to film plný nádeje v dobro nás všetkých. V to, že ak si dokážeme upratať pred vlastným prahom a navzájom si pomôcť, namiesto toho, aby sme na seba ukazovali prstom a nezmyselne sa, čo i len verbálne napádali, ešte sa možno svet dá zachrániť. Jednoducho, napriek tomu, že v dome Charlieho je neustále šero, na konci tunela možno predsa len presvitá svetlo. Najskôr však každý jeden musíme v sebe nájsť človeka.

Nedať Veľrybe plný počet, ma prinútili posledné dve, príliš americké, minúty príbehu. Aj keď, na druhej stráne, vďaka za ne, pretože práve ten americký koniec je dôvodom toho, že sa trochu upokojíte a emočne neexplodujete.

Pavol Božík
90%

Réžia: Darren Aronofsky
Hrajú: Brendan Fraser, Sadie Sink, Ty Simpkins, Hong Chau, Samantha Morton, Sathya Sridharan, Huck Milner
Hudba: Rob Simonsen

Distribúcia: ASFK (Asociácia slovenských filmových klubov)
Premiéra: 16. marec 2023