Plastic Symphony

Film Plastic Symphony o dvoch rozdielnych bratoch a ich odlišnej ceste za šťastím je tretím celovečerným hraným filmom oceňovaného slovenského režiséra Juraja Lehotského (Slepé lásky, Zázrak, Nina). Vo svetovej premiére ho počas novembra uvedie filmový festival Black Nights Tallinn. V distribúcii spoločnosti Bontonfilm si ho budú môcť slovenskí diváci pozrieť v kinách od 1. decembra 2022.

Do hlavných úloh bratov Matúša a Dávida boli obsadení poľský herec Bartosz Bielenia, ktorého môžu diváci poznať zo snímky Corpus Cristi (2019), nominovanej na Oscara, a český neherec Vojtěch Zdražil. Bartosz Bielenia sa špeciálne pre potreby filmu naučil nielen hrať na violončele, ale aj rozprávať po slovensky a po nemecky. Vo vedľajších úlohách sa predstavia Judit Bárdos a nemecký herec rumunského pôvodu Sabin Tambrea, ktorý v roku 2019 v hlavnej súťaži MFF Cannes predstavil svoj film La Gomera. V menších úlohách účinkujú tiež Ľubomír Paulovič, Ela Lehotská, režisér a herec Roman Polák, operná diva Monika Fabiánová, modelka Denisa Dvončová či hudobník a spisovateľ Branislav Jobus.

Film sa nakrúcal vo Viedni na miestach, ako je Lichtenštajnský mestský palác, Konzerthaus či veža Stefansdomu, a tiež v Bratislave. Autorom pôvodnej komponovanej vážnej hudby je český skladateľ Aleš Březina. Na scenári sa podieľali Timotej KrižkaJuraj Lehotský, pričom prvý menovaný bol zároveň aj kameramanom filmu. Tvorivá dvojica zvolila netypický prístup snímania. Každá situácia a filmový obraz sú nakrútené v ucelených záberoch bez strihu, ktoré pôsobia napriek svojej dĺžke príťažlivo a zvláštnou energiou vťahujú diváka do príbehu. Vďaka premyslenej mizanscéne hercov a kamere obsahujú zábery všetko, čo robí film filmom, je tu detail, celok, dynamika i pokoj. Spôsob snímania prináša väčšiu pravdivosť, jemný ponor do filmu a zaujímavé prežitie príbehu.

Hlavný hrdina Matúš je talentovaný hudobník, ktorý však svoju sľubne sa rozvíjajúcu kariéru zanechal, keď mu ochorela adoptívna mama. Jeho brat Dávid sa naopak snaží brať život taký, aký je. Matúš cíti frustráciu z nenaplnených ambícií. Na ceste k ich naplneniu stretne bývalého spolužiaka Alberta, ktorý mu otvorí dvere do lepšieho sveta. Na rozdiel od Dávida, ktorý našiel svoj zmysel života v práci pre domov seniorov, Matúš napriek úspechu šťastie nenachádza. Pomaly zisťuje, že šťastie je stav mysle a skrýva sa v malých veciach. Začína si uvedomovať, že život nie je iba o nás, ale aj o tých, pre ktorých žijeme.