Lucie Vondráčková veľmi sympaticky pokračuje vo svojej nastolenej ceste zrelej umelkyne. Tento trend naznačila už v roku 2018 na skvelej nahrávke Růže, ktorá bola tematicky oveľa viac dospelejšia, než čokoľvek, čo speváčka nahrala predtým. V roku 2021 to však odpálila naplno! V prvom rade sa dokázala odstrihnúť od pomyselnej autorskej rodinnej pupočnej šnúry a následne vyskladala fenomenálny slovenský 
autorský tím. Ten so speváčkou nahral najlepší album jej kariéry, platňu Láskověty. Mnohé z toho pokračuje aj na aktuálnej novinke.
Hovorí sa, že dvakrát nevstúpiš do tej istej rieky. Lucie Vondráčková v roku 2021 nahrala tak fenomenálny album, že sa tou istou riekou môže pokojne brodiť hore dole niekoľko rokov. Bavíme sa o autorskom a produkčnom zázemí, ktoré jej poskytli slovenskí autori a producenti. Tí dokonca speváčku primäli, aby si pár textov napísala, vôbec prvý raz, sama.
Úprimne, prekonať kvalitu nahrávky Láskověty bude mať Lucie Vondráčková ťažké s akýmkoľvek tímom, či už tým istým, alebo celkom iným. Je to tak exkluzívna nahrávka, že len vyrovnať sa jej nebude ľahké, nie to ju ešte prekonať. Samozrejme, neznamená to, že by Lucie Vondráčková už nikdy nič tak dobré nenahrala. Práve naopak. Novinka Letokruhy je dôkazom toho, že vstúpiť dvakrát do tej istej rieky sa niekedy naozaj oplatí.
Z môjho pohľadu začala Lucie Vondráčková servírovať nové piesne príliš rýchlo po vydaní albumu Láskověty. Nie, nijakým spôsobom to ničomu neublížilo, len si myslím, že potenciál albumu nebol využitý na sto percent a pokojne by (aj s odstupom času) dokázal uživiť tri, možno i štyri ďalšie single. Tak silný album to bol! Napokon sa však postupne začali objavovať pesničky nové, až sa z nich zrodila kompletná albumová novinka Letokruhy.
Spolupráca populárnej speváčky so slovenským tímom pokračuje. Či sa Letokruhy zrodili z pretlaku materiálu, ktorý bol nachystaný na predošlý album a doplnil sa nejakými novými vecami, alebo ide o komplet nový materiál, je úplne jedno. Ak by išlo o ten prvý prípad, tak to iba svedčí o autorskej sile tímu, akým sa Lucie Vondráčková obklopila. Ak je to prípad druhý, tak ním speváčka v podstate potvrdila, že všetky zmeny, ktoré vo svojej umeleckej kariére v poslednom čase vykonala, boli správne. Ono sa totiž hovorí, že úspech prvého albumu je vždy tak trochu náhoda a že až ten druhý dokáže, či je interpret a jeho tím naozaj tak skvelý. Presne to sa vlastne stalo Lucii Vondráčkovej, ibaže niekde uprostred jej skvelej kariéry. A všetci, ktorí sa na Letokruhoch podieľali iba potvrdili, že nič z toho, čo sa v posledných troch umeleckých rokoch Lucie Vondráčkovej udialo, náhodou nebolo.
Čo do autorstva, základný pilier tvorí trio Martin Kavulič – Braňo Jančich – Kamil Peteraj. Básnický bard prispel textami, Kavulič s Jančichom hudbou i textami, pričom Braňo bol opäť tým, ktorý viedol Luciu k tomu, aby si písala vlastné texty, alebo sa na nich aspoň primárne podieľala. Skúsili to už na predošlej platni a funguje to i tento raz. Hudobne sa na Letokruhoch ďalej podieľal Marek Vozár, či Tomi Popovič. Platňa nemá hlavného producenta, producentsky sa na konečnej podobe piesní podieľali ich autori, ale tiež Mark Voss (ten už čaroval aj na predošlej Luciinej platni), Tomi Popovič, Majself či Jimi Cimbala. A aby ten miž-maž bol kompletný tak zostava Braňo Jančich (hudba) – Vondráčková / Brezáni / Jurika (text) – Mark Voss (produkcia) sa postarali o svetovú nadčasovku, pesničku Proč. Za mňa najlepšia pieseň na albume, pričom sa autorom podarilo do necelých troch minút dokonale vtesnať to, o čo sa posledné tri roky s Luciou Vondráčkovou snažia. Pesnička je moderná, má hĺbavý text a produkčne je to skladba, za ktorú by sa nehanbil ani The Weeknd.
Ak sa bavíme o spoluprácach, tak v dvoch piesňach sa ozýva hlas na Slovensku pomerne neznámeho Radima Flendera. V dojemnej pesničke Keď nie si tu hosťuje Peter Bažík. Krátka spolupráca speváka s Braňom Jančichom síce priniesla vytúžené ovocie a otvorila spevákovi dvere i do susedných Čiech v čase, keď sa ani doma o ňom príliš nehovorilo. Je však večná škoda, že tie dvere veľmi rýchlo zavrel, ale to už je na iný článok. Lucii Vondráčkovej to prinieslo ďalší veľmi príjemný duet, ktorých počas kariéry naspievala viac než dosť a fakt, že si zakaždým so speváckou polovičkou sadla, je dôkazom jedinečnosti jej prejavu.
Letokruhy nie sú echt popový album, ako boli Láskověty. Isteže, popu je na ňom najviac, inak si už asi Luciu Vondráčkovú predstavíme iba veľmi ťažko. Ale ono nikdy nie je pop ako pop a toto je ten prípad, kedy vznikajú pesničky s ľuďmi, ktorí rozumejú tomu, čo robia. Na platni sú však pesničky, ktoré znejú viac akusticky (Pelikán) a čo mňa prekvapilo najviac, to sú prvky country, čo mi teda k Lucii Vondráčkovej moc nesedelo, ale výsledok je príjemným prekvapením. Hoci priznávam, že viac ako country ma v prípade sympatickej speváčky bavia spolupráce s hip hopermi, hoci ani to nie je môj šialok kávy.
A texty? Tak, ako na predošlej platni dominuje zmysluplnosť. Hádam okrem záverečnej piesne Treperenda, ktorú považujem za mimoriadne vydarený zábavný bonus, sú Letokruhy v prvom rade trinásť príbehov, ktoré majú hlavu i pätu a keď im budete pozorne načúvať, dozviete sa o ich interpretke ešte viac, než doteraz.
Láskověty Lucie Vondráčkovej boli svojho času pomyselnou revolúciou nielen v jej kariére, ale i v domácej hudobnej produkcii vôbec. Tam sa spojilo toľko prekvapivých elementov, ktoré do seba zapadli ako kolieska švajčiarskych hodiniek, že sa to zrejme tak rýchlo nezopakuje. Letokruhy potvrdzujú, že to nebola náhoda. A hoci je cesta jasná a výsledok by mohol byť prvoplánovo predvídateľný, nie je to tak. Letokruhy sú ďalším míľnikom v diskografii českej speváčky. Pochopiteľne, už nie tak prekvapivým, pretože po predošlej platni sme mali isté očakávania, ale rovnako impozantným.
Pavol Božík
80%
