Dá sa láska cez hranicu tisícročí zamknúť na niekoľko rokov do poštovej schránky na železničnej stanici? A kde hľadať kľúč, ak je v kabáte primnoho dier?
Tamara Šimončíková Heribanová má po štyroch rokoch novú knihu. Pendleri zachytávajú súčasný stav spoločnosti, kedy sa stále viac a viac skloňujú otázky národnej identity a definície národnej DNA. Cez pútavý príbeh kladie množstvo otázok o vzťahoch, domove, novodobom nomádstve.
Hlavný hrdina Martin Knauer prechádza rekonštrukciou vlastnej minulosti, keď sa po otvorení hraníc mnohí rozpŕchli a prvá generácia slovenských študentov začala navštevovať rakúske školy. Pašovanie kartónov cigariet v neónových lampách, život na perónoch, v kupé vagónov, predčasné dospievanie, prepadnutie sa do závislostí a vlastných klamstiev.
Nedobrovoľne sa vydáva po stopách spomienok na svoju prvú lásku, nezvestnú Annu, ktorá napriek fyzickej absencii nikdy nezmizla z jeho života. Sila spomienkového aparátu a nové poznania postupne objasňujú, čo sa udialo pred rokmi, a súčasne menia pohľad na to, čo sa zdalo jasné a nevyriešiteľné. Odvtedy sa totiž zmenilo skoro všetko: on, svet naokolo, osadenstvo študentského kupé, pohraničný slovensko-rakúsky priestor, ktorý tvoril kolorit jeho dospievania, pohľad na cudzie a naše.
Jedno však ostalo: Anna.
V prípade Pendlerov autorka pútavo predstavuje príbehy detí, ktoré priskoro zatvorili dvere od detstva a ktorých krehká detská duša nedokázala spracovať intenzívny stret s cudzím, nepoznaným prostredím. Pašovanie kartónov cigariet v neónových lampách, život na perónoch, v kupé vagónov, predčasné dospievanie, falšovanie vysvedčení, prepadnutia sa do závislostí, vlastných klamstiev, sú len jedným z aspektov pendlerstva, ktoré Tamara v románe opísala.
Kniha vznikala v mojej hlave niekoľko rokov a keďže je to azda najosobnejšia próza, pristupovala som k celému spracovaniu témy dôkladne, spomína Tamara Šimončíková Heribanová. Patrila som do generácie detí, ktoré z jedného dňa na druhý vymenili školské slovenské lavice za rakúske. Stali sme sa súčasťou cudzieho školského systému, cudzieho priestoru, ktorý sme sa čo najlepšie snažili pochopiť a ovládnuť. Priskoré vykorenenie z domáceho prostredia, priveľká sloboda vo víre neznámeho sveta prispela k tomu, že mnohí nezvládli dospievanie. Na začiatku svojej cesty urobili činy, ktoré by asi nikdy nespravili, ak by neboli vo svojom dospievaní tak veľmi osamotení.
Tamara Šimončíková Heribanová je autorkou próz Predavačky bublín, Bola to len láska, Malá doba ľadová a kníh pre deti Misia Eva, prísne tajné a Misia Eva v Thajsku, ktoré boli zaradené medzi najkrajšie detské knihy Slovenska. Jej poviedky boli preložené a publikované v antológiách a časopisecky v Rakúsku, Holandsku, Srbsku, Česku, Portugalsku a na Taiwane. Osem rokov pracovala v časopise EMMA, jej rozhovory, reportáže, eseje a stĺpčeky vyšli v ELLE Czech, GQ Portugal, VOGUE Portugal a VOGUE Czechoslovakia. Tamara študovala komunikačné vedy a žurnalistiku na viedenskej univerzite, germanistiku na univerzite v Utrechte a marketingovú komunikáciu na Univerzite Komenského. Je internou doktorandkou v Ústave svetovej literatúry SAV. Od roku 2011 je členkou Slovenského centra PEN, ambasádorkou literárneho geocachingového projektu Knihobežník, od roku 2013 členkou redakčnej rady literárneho dvojmesačníka pre mladú literatúru a umenie Dotyky. V roku 2012 sa spolupodieľala na knihách Příběhy ve znamení touhy a v rámci projektu AVON proti domácemu násiliu na knihe V dobrém i zlém a ještě horším. Je organizátorkou mnohých literárnych workshopov, besied na základných a stredných školách, gymnáziách a univerzitách. V posledných rokoch sa popri literatúre a publicistike venuje popularizácii tradičných odevov. Momentálne pod hlavičkou VOGUE Portugal vedie projekt Back To The Roots (sociohistorický vývoj tradičného odevu a semiotika krojov v Portugalsku). Tamara žije s dcérou a manželom v Lisabone.
Milan Buno, literárny publicista