Vynikajúcu českú herečku Simonu Babčákovú slovenský divák pozná z filmov, televíznych seriálov, či divadelných dosiek. Bravúrna je v komédiách, presvedčivá v ktoromkoľvek inom žánri, pretože ako prezradila v rozhovore pre Kukni na to!, herectvo miluje. O pár dní si ju budete môcť vychutnať v slovenských kinách v novom filme Úsmevy 
smutných mužov, v ktorom hrá riaditeľku protialkoholickej liečebne. Postava, ktorá nemá s humorom nič spoločné. Film o boji s démonmi nás v rozhovore okrem iného zaviedol i k herečkiným démonom, s ktorými bojovala. A Simona Babčáková okrem herectva, filmov, Dejvickom divadle, či mimozemšťanoch úprimne a otvorene porozprávala aj o tom, že v istom období uvažovala o smrti.
Netradične začnem vyznaním a priznám sa, že ste jednou z mojich najobľúbenejších herečiek, presvedčivá v komédii i dráme a navyše ma fascinujú všetky aktivity, ktoré uvádzate aj na svojej internetovej stránke. Kde na to všetko beriete energiu?
Kradnem! Robím si srandu, ale čiastočne je to pravda. Vzhľadom k tomu, že trpím nespavosťou, naučila som sa fungovať aj na iných zdrojoch než je spánok a odpočinok. Ale tiež sa priznám, že akonáhle môžem, tak vypínam a ležím.
Prechádzal som vašou internetovou stránkou a objavil som tam, že ponúkate improvizačné workshopy pre hercov a študentov hereckých škôl zakončené spoločným vystúpením. Priznám sa, že lepší dekrét o absolvovaní a ukončení takéhoto kurzu si ani neviem predstaviť. Objavili ste na týchto workshopoch skutočný talent?
ÁNO! A s väčšinou z nich naďalej hrám vo svojej skupine NO A! V podstate tak tá skupina vznikla, z talentov z workshopov. A tiež podporujeme mladú generáciu, ktorá je skvelá. To ma napĺňa vášňou a zmysluplnosťou, keď na workshope môžem pomôcť niekomu rozvíjať talent. A je to čím ďalej, tým lepšie. Tých ľudí pribúda… alebo sa nehanbia ma vyhľadať. 😊
Akí sú súčasní študenti herectva? U nás na Slovensku sa zdá, že so starou generáciou hercov vymiera skutočné herectvo, herci z vašej generácie akoby u nás skĺzli do ľahkosti zárobkov z televíznych seriálov a mladí nemajú šancu presadiť sa…
Aj u nás je situácia zložitá. Oni sa formujú v úplne inom kultúrnom prostredí a spoločenskom kontexte. Tiež som občas v šoku, aké základné knihy nečítali a dôležité filmy nevideli, ale čo vieme o tom, kam sa bude vývoj uberať. Na osobnej rovine sa stretávam s naozaj peknými, talentovanými a pracovitými ľuďmi a na workshopy, napríklad na DAMU, sa vyložene teším. 😊
Aké máte skúsenosti so slovenskými kolegami, objavili ste sa spolu pred kamerou, či počas hosťovania slovenských divadiel u vás, či naopak?
Áno. Obecne to vnímam tak, že herci na nejaké rozdelenie republiky nehrajú. Pre mňa je stále nepredstaviteľné, že sme dva rôzne štáty. Ako Dejvické divadlo máme družbu s Astorkou a sú to vždy veľmi pekné stretnutia. A vo filmoch je bežné, že tam hrajú aj kolegovia zo Slovenska. Za svojich miláčikov považujem Lukáša Latiňáka, Pufkára a tiež Zuzku Norisovú.
Ste členkou jedného z najuznávanejších divadiel v Prahe i v Čechách. Dejvické divadlo si chvália i herci, ktorí na jeho doskách hoci iba krátko hosťujú. V čom tkvie tá dokonalá aura Dejvického divadla?
V komunite. Sme k sebe úprimní a nie je nám jedno, aké vzťahy vytvárame. Myslím, že to hlavné čaro je, že sa máme skutočne radi a poznáme aj svoje slabosti. Sme k sebe kritickí, ale veľmi sa vnímame a rešpektujeme sa na javisku i mimo neho. Stále nás vnímam ako otvorených ďalším ľuďom a spolupráci s ďalšími umelcami. Sme ochotní sa vyvíjať.
Narátal som takmer dvadsať úloh, ktorými ste si na doskách Dejvického divadla prešli. Ktorá je pre vás nezabudnuteľná?
Eh! Ja sa ani tak nefixujem na úlohy, skôr ma baví celá tá inscenácia. A pokiaľ už je čas spomínať… Ježíš, to som tak stará? 😊 Dobre, tak sú to Sirup, Kúzelná flauta, Čierna Diera, 39 stupňov, Kakadu, Muž bez minulosti, Vražda Kráľa Gonzaga.
Medzi tými predstaveniami boli komédie i drámy, história i súčasnosť, ktorý žáner hráte najradšej?
Milujem svoju prácu. Samozrejme sú mi bližšie komédie, ale dobrá dráma môže byť veľmi liečivá. Asi ma naozaj baví všetko.
Spomínam si, že prvý raz som vás na plátne zaregistroval vo filme Nuda v Brně a povedal som si, že keby vás poznal Pedro Almodóvar, stali by ste sa jeho múzou a urobil by z vás hviezdu. Aspoň na domácej pôde sa to podarilo. Skúsiť šťastie vonku ste popri ostatných aktivitách neskúšali? Respektíve, pri hosťovaniach v zahraničí neprišla žiadna zaujímavá ponuka?
Áno, aj ja vo filmoch Almodóvara vidím, čo by som tam hrala. Rovnako, ako pri divadelných predstaveniach Vladimíra Morávka 😊 . Na zahraničie som nikdy nepomýšľala, pretože nie som jazykovo vybavená. A napriek tomu, že sa v angličtine zlepšujem, na kastingy si zatiaľ netrúfam. To by ku mne muselo prísť fatálnou náhodou. A to sa pokojne môže stať, nebránim sa tomu. 😊
Keď si prechádzam vaše filmové úlohy, väčšinou sa mi pri spomienke na ten ktorý film vyčarí úsmev na tvári. Či už to bola úloha komediálna, alebo dramatická, ostala mi v hlave aj po rokoch, čo sa nedeje tak často. Na vaše Ten kdo slepy koně bodá do slabin v Krobotovej Díře u Hanušovič si spomeniem hádam aj na smrteľnej posteli. To vraj bola improvizácia ako vyšitá…
Áno! Toto bola úloha, ktorú som si neskutočne užila. Jednoducho som nebola Simona, ale ONA a potom som vedela, aké má rada pesničky a ako sa chová. Toto je napríklad moja najobľúbenejšia filmová úloha. Všade inde som trochu za Simonu, ale tu vôbec.
V najnovšom filme Úsměvy smutných mužů hráte riaditeľku protialkoholickej liečebne. Film som zatiaľ nevidel, do slovenských kín príde až teraz v novembri (spoločnosť Bontonfilm prinesie film do slovenských kín 22. novembra, pozn. autora), ale predpokladám, že toto nebude komická úloha…
Nie, to je seriózna doktorka 😊 . Ale ja milujem seriózne postavy, pretože ma jednoducho baví herectvo. Je to splnený sen.
Film je o ľuďoch bojujúcich s alkoholom. Máte skúsenosti s bojom s podobnými démonmi?
Áno, moja téma je fajčenie. S tým som bojovala dlho, ale teraz už rok nefajčím a zatiaľ nemám chute ani tendencie 😊 . Inak som zvyknutá stretávať sa so svojimi démonmi a učiť sa od nich.
Je možné pozvať si vás na besedy a témy sú naozaj výnimočné – vedomie, komunikácia, vzťahy, transformácia, trauma… Nasledujúcu otázku som si požičal z vašej internetovej stránky: Ako vedome vytvárať vlastný život podľa svojich predstáv?
Najstručnejšiu verziu odpovede na túto otázku som dostala do hodiny a pol, väčšinou som na dva a pol hodinách. Keby som mal odpovedať tak, aby som s tým bola spokojná, trvalo by to šesť hodín 😊 .
Sebapoznávanie je niečo, čomu sa venujete viac než štvrťstoročie. Pasovali ste sa s niečím veľkým, keď ste sa napokon vydali touto cestou a pomáha to?
Áno, motivovali ma úzkosti, depresie a traumy. Ale v priebehu cesty som si uvedomila, že už ma volá vášeň, a že to vnímam ako vzrušujúce dobrodružstvo. Ale to sa dostavilo až potom, čo som sa prehrýzla tým najväčším dechtom 😊. A efekt v realite je fantastický! To obrovské množstvo zázrakov a synchrónnosti vedúcich k tomu, že naozaj žijem v hojnosti a dostatku a plnia sa mi želania a sny v pomerne krátkom čase. Žijem svoj sen a netajím sa tým. 😊
Niekde som čítal, že ste bojovali s depresiami. Prepáčte mi tú otázku, ale zašlo to niekedy tak ďaleko, že ste uvažovali nad ukončením života a ak áno, čo napokon bolo povestným svetlom na konci tunela, pre ktoré ste si to rozmysleli?
Áno, úvahy o tom, že tento spôsob existencie nedám a že chcem preč, a to cez úmrtie, som mala od dvanástich do 27 rokov a de facto to zmizlo až po prvom pôrode. Čo ma vždy zastavilo, boli dve veci. Za prvé zvedavosť, ako ten príbeh dopadne a čo keď je pointa hneď za rohom, a za druhé úvaha, komu urobím to, že ma nájde?
Besedujete tiež na tému Kto sú mimozemšťania a ako s nami komunikujú. Veríte že vo vesmíre nie sme iba my?
Hahaha! Príde mi absolútne srandovná predstava, že v tak nepredstaviteľne obrovskom vesmíre by takto nízka úroveň civilizácie (nevieme sa postarať ani o vlastný odpad, trávime si vodu a vzduch, bez ktorých neprežijeme) by bola vrchol evolúcie. Hahaha! Takže rozhodne verím na mimozemské existencie.
Ste spoločensky mimoriadne aktívna. Čo vás v poslednej dobe najviac vytočilo a naopak, čo vám urobilo najväčšiu radosť?
Vytáča ma hlúposť, hrubosť, slepota, sebectvo a buranstvo v politike. A je to tristné a alarmujúce!!! Ale teší ma, že to vedie k tomu, že čím ďalej, tým viac ľudí preberá zodpovednosť za svoj život, nie sú ľahostajní, vznikajú komunity a vlastne to vedie k aktivácii a prebudeniu.
Na sociálnych sieťach osobne komunikujete s ľuďmi, ktorí sú ochotní diskutovať. Sú odvážni, diskutujú, alebo majú skôr rešpekt pred známou osobnosťou?
Skôr majú rešpekt a obdiv. K diskusii dochádza iba občas. Ale zlepšuje sa to. 😊
Pavol Božík
