Zuzana Smatanová predstavuje nový singel Jediný a jediná, ktorý je výsledkom jej niekoľkomesačného pracovného nasadenia. Koncom minulého roka trávila veľa času len sama s vlastnými myšlienkami a spomienkami na dôležité momenty svojho života a následne ich zhmotnila do tejto nádhernej intímnej pesničky.
K piesni už stihla nakrútiť aj zaujímavý videoklip, ktorému sa podarilo zachovať intimitu skladby a zároveň zostal trochu tajomný. Vznikol na pôde Slovenského rozhlasu, pretože toto miesto má pre talentovanú skladateľku a speváčku veľkú symboliku. Práve tu totiž presne pred 15 rokmi rozbehla svoju mimoriadne úspešnú hudobnú kariéru.
Text aj hudbu som napísala niekedy v decembri minulého roka. Keď som písala pesničky na nový dvojalbum Echo (vychádza 18. mája; poznámka redakcie), veľa času som trávila pri klavíri, sama so svojimi myšlienkami, a vracala som sa k obdobiam, ktoré mi pohli mojim vnútorným svetom. Vždy do svojich pesničiek vkladám kus svojho života, lebo iba tým majú pre mňa naozajstný význam. Chcem, aby boli osobné, aby sa mi vždy vďaka nim pripomenulo niečo, čo súviselo s mojim životom. Táto pieseň je o láske, o spriaznenosti dvoch duší, keď vedia, že sú pre seba jediné na svete. Verím a dúfam, že práve v nej mnohí ľudia nájdu svoj vlastný príbeh, povedala Zuzana Smatanová.
O dokonalý zvuk sa postaral Ivan Jombik, Milan Adamec zaranžoval živé sláčiky v skladbe a programing pripravovala spolu s Tomášom Löbbom. Novinka je síce iná ako Zuzkine doterajšie skladby, no mladá hudobníčka vraví, že ide len o prirodzený vývoj vecí.
Počúvam, čo mi našepká moja vlastná intuícia a nechám sa ňou viesť. Nemyslím si, že sa stala nejaká výrazná zmena, aj keď, dospela som a pristupujem k svojej tvorbe už úplne inak. Za pätnásť rokov na scéne som sa naučila byť tak autentická, ako to len viem, preto aj tento singel je taký, ako to v tomto momente prirodzene cítim. Túto pieseň, ako aj celý dvojalbum Echo, som si produkovala sama, čo považujem za nový, ale aj úplne prirodzený krok ďalej a tým mám krásnu možnosť hrať sa so svojou hudbou tak, ako to chcem ja, dodáva Zuzana Smatanová.
V klipe som chcela zachovať intímnu atmosféru. Vchádzam do prázdnej koncertnej sály v Slovenskom rozhlase, sadám si za klavír, v tom zhasnú všetky svetlá a zostane svietiť len pár žiaroviek. Spievam a hrám, chcem byť sama, vytváram si v predstave človeka, ktorému tú pieseň spievam. Vtom sa tam naozaj zosobní a ako duch prechádza okolo mňa až ku klavíru. Sme v tej chvíli ten Jediný a jediná, celá miestnosť je len naša. Až v závere klipu sa ukáže, že to nie je celkom tak. Táto rozhlasová sála má pre mňa veľkú symboliku. Práve tam som sa prvýkrát, pred pätnástimi rokmi, objavila na semifinále autorskej súťaže a takto si v nej pripomínam tohtoročné pätnáste výročie na hudobnej scéne, uzatvára Zuzana Smatanová.
