Viktória Dominová nie je na autorskej scéne nováčikom. Svojou prvou knihou debutovala ešte v roku 2016, kedy jej vyšla prvá časť post-apokalyptickej trilógie Nepriatelia Urdisu. Tento rok zabŕdla do iného žánru a svojich čitateľov prekvapila prudkou zmenou. S úctou, Priateľ však zožal úspech a snáď tomu nebude inak ani pri jej čerstvej novinke To najhoršie v nás, ktorá v tomto čase mieri na pulty kníhkupectiev.
Ako sme už spomínali, tento rok si zmenila žáner. Sci-fi a triler, to je dosť veľký rozdiel. Nebála si sa, že čitatelia túto zmenu neprijmú pozitívne?
Samozrejme, že som sa bála. Na každom mojom čitateľovi mi nesmierne záleží. Takisto mi záleží aj na tom, či ich svojím rozhodnutím nesklamem či nebodaj nenaštvem. Avšak ako sa hovorí, risk je zisk. V tomto prípade som musela zariskovať, pretože som vnútorne cítila, že viac nemôžem tvoriť v podobnom žánri. Prestalo ma to napĺňať a viac ma to ťahalo k trileru. Asi som ten tip, ktorý sa nedokáže usadiť len v jednom knižnom žánri a potrebujem ich striedať podľa aktuálnej nálady. Vlastne sa dá povedať, že píšem na objednávku. Ale príbehy mi nediktujú čitatelia, ale moje srdce. Takže keď zavelí, že je čas dať na papier tento nápad, bez zaváhania ho počúvnem.
So zmenou žánru prišla aj zmena vydavateľstva. Ako si to vnímala?
Tak bola som určite nadšená. Odjakživa som túžila po vydaní knihy v pevnej väzbe a takisto aj vystavení výtlačkov v kníhkupectvách. To sa mi s vydavateľstvom Naše vojsko konečne splnilo. Kedysi som tiež s malou dušičkou dúfala, že sa môj titul raz preloží aspoň do jedného cudzieho jazyka. Túto túžbu mi vydavateľstvo splnilo taktiež. Čiže je načase stanoviť si nové ciele, keďže tie staré mám už odškrtnuté.
Trilery od ženy autorky, to sa u nás až tak často nevidí. Myslíš si, že tie tvoje sú určené primárne pre ženy, alebo si na svoje prídu aj muži?
S úctou, Priateľ je určite univerzálny triler, ktorý zaujme rovnako tak ženy ako aj mužov. Potvrdzujú mi to reakcie od čitateľov, ktoré sú pozitívne na oboch stranách. A hoci sú dve najhlavnejšie postavy ženy, príbeh je písaný v tretej osobe, takže tam by som nejakú prekážku pre mužov nevidela. Ale ktovie, možnože mužom nevadí čítať ani príbehy, ktoré sú v ja-rozprávaní z pohľadu hlavnej hrdinky a zbytočne im krivdím. Ja napríklad nikdy nerozlišujem, či čítam knižku z pohľadu muža alebo ženy. A keďže sa novinka To najhoršie v nás môjmu manželovi páčila ešte viac ako predchádzajúca kniha, ani tu by som cieľovú skupinu nerozdeľovala pohlavím. Prvá polovica knihy sa viac sústreďuje na medziľudské vzťahy a menej na akciu, preto ju určite každému odporúčam prečítať až do konca a až potom hodnotiť. Toto je príbeh, na ktorý sa musíte pozrieť ako na celok. No a k tomu, že ženy u nás často nepíšu knihy… Poznám viac autoriek, ktoré sa vydali krimi cestou, takže málo nás nie je. Často si myslím, že u mňa ani tak nie je prekážkou pohlavie, ale skôr vek. Dokážem pochopiť, že mnohí čitatelia sa radšej rozhodnú nesiahnuť po mojej knižke, keď zbadajú, aká som mladá. O to viac sa musím snažiť a dokázať im, že stojím za ich čas a peniaze.
Niečo si už načrtla, tak nám teda predstav svoju novinku a prezraď, na čo sa môžeme tešiť.
Kto čítal moju predchádzajúcu knihu, vie, že čitateľom rada zamotávam hlavy. Do každej svojej knihy sa snažím pridať zvrat, ktorý ich prekvapí a prinúti len mlčky otvárať ústa. Niektorí tento môj zámer odhalia skôr, čo ma vždy trošku zamrzí, ale je to vec, na ktorú si musím jednoducho zvyknúť. Vždy sa nájde niekto, kto vám plot twist odhalí. Vždy. A aby som vás trošku navnadila, môžete sa tešiť na dve sympatické hlavné postavy – Soňu a Ivana, ktorí to v živote nemali jednoduché. V minulosti sa sklamali a jazvy na duši si liečia doteraz. Preto keď sa prvý raz stretnú, najmä Soňa je dosť nedôverčivá a chvíľku jej trvá, kým Ivanovi vôbec dá šancu. Lenže nielen bolestivé sklamania sú prekážkou v ich vzťahu. Nájdete tu intrigy, nebezpečenstvo, klamstvá a verím, že stránky sa budú obracať jedna za druhou.
Viem, že nová kniha ešte len vyšla, ale chystáš pre čitateľov niečo ďalšie?
Momentálne mám dopísané tri rukopisy, ktoré ešte len čakajú na svoju chvíľu. Dva sú pre mládež a jeden je mysteriózny triler. Po toľkých trileroch som potrebovala zresetovať hlavu pri niečom menej náročnom, ale to by som nebola ja, aby som aj do kníh pre mládež nevložila intenzívnejšie scény. Pretože podľa mňa taký je život. Nie vždy je všetko ružové a často sa musíme popasovať so situáciami, ktoré by nám veru nikto nezávidel. No a okrem týchto vo februári vyjde preklad knihy S úctou, Priateľ, ktorý dostane aj trochu inú obálku, ale príbeh zostane rovnaký. Na to som osobne dohliadla, aby tam neboli nezrovnalosti medzi originálom a prekladom.
Tuším chrlíš jeden príbeh za druhým. Nebolo by načase dopriať si oddych? Nepodpíše sa to na kvalite rukopisov?
Pravdupovediac, aj oddychujem. Keď cítim, že je toho na mňa veľa, jednoducho nepíšem. Alebo píšem, ale veľmi pohodovým tempom. Nechcem sa dostať do stavu vyhorenia, pretože práve vtedy by sa to začalo podpisovať na kvalite. Vždy sa snažím zhmotniť predstavu, ktorá sa nachádza v mojej hlave, čo najpresnejšie, aby boli čitatelia rovnako nadšení, ako som bola ja, keď som si dala dokopy námet na ďalšiu knihu. Ľudia v mojom blízkom okolí vedia, že momentálne mám dosť plodné obdobie. Nápady ma prepadávajú na každom kroku a ani si ich nestíham všetky zapisovať a doťahovať do konca. Možno aj preto mám také rýchle tempo písania, pretože to je občas dosť zaujímavé, keď v mysli bojujú nápady o prvenstvo. A ja sa príbehu dokážem zbaviť až vtedy, keď ho konečne dostanem na papier.
Chcela by si niečo odkázať čitateľom?
Čítajte, čítajte, čítajte. A píšte názory na knihy, najmä ak sú od slovenských autorov. Pretože bez spätnej väzby sa nikdy nedozvieme, či sa môžeme v niečom zlepšiť alebo nie. No a za všetkých slovenských autorov, siahajte aj po našich knihách. Na Slovensku máme kopec talentov, ktoré môžu bez problémov konkurovať zahraničným titulom.
