Zuzana Bubílková: Amnestie? Ako ísť na toaletu v januári a v septembri požiadať o papier

Autor foto: Marek Pilnaj / Zdroj foto: Umělecká a mediální agentura Gardes

Zuzana Bubu Bubílková je známa i slovenskému divákovi a poslucháčovi. Po rozdelení republiky síce začala pôsobiť výlučne v susednom Česku, no dovtedy sme ju počuli i zo Slovenského rozhlasu. V súčasnosti každé všedné ráno glosuje v najpočúvanejšom českom Rádiu Impuls aktuálne témy. A je výborná, jej glosy sú tým najlepším budíčkom do reálneho dňa. Ako sa má Zuzana Bubílková takmer po štvrťstoročí po rozdelení republiky, z ktorej ju vyštvali ako zradkyňu, sme aj s inými témami rozobrali v nasledujúcom rozhovore.

Zuzana, ako sa máte?
Keď sa nepozerám na rodný list a ráno do zrkadla, tak dobre.

Nie je to iba zdvorilostná fráza. Keď na Rádiu Impuls každé ráno počúvam vaše glosy mám pocit, že sa s poriadnou porciou irónie viete povzniesť skutočne nad všetko. Je niečo, čo vás dokáže položiť?
Keď som hodila slepcovi do klobúka 50 korún a on za mnou zakričal. Tak to jste se moc nepředala, paní Bubílková.

Kým sa rozdelila republika, pôsobili ste na Slovensku, odkiaľ ste však odišli, pretože na vás ukazovali prstom ako na zradkyňu. Boli to iba slovné útoky, alebo ste zažili aj niečo intenzívnejšie?
Ono stačili aj tie slovné. A nemierili iba na mňa, ale aj na moju matku. No a keď začal mať problémy aj syn v škole, pretože sa ho učiteľka pýtala, koho bude voliť jeho matka, tak som povedala, dosť. A presťahovali sme sa. Keď som robila reportáž z polnoci Silvestra na Nový rok, musela ma na námestí SNP chrániť polícia. Hádzali po mne kadečo.

Keď pod tým povestným bukom delili Klaus s Mečiarom republiku bez toho, aby sa opýtali ľudí, ako ste to prežívali, boli ste za, alebo proti?
V duchu som bola proti, ale súčasne som si uvedomovala, že by to spoločne už ďalej nešlo.

Aby ste mohli svoju prácu robiť tak dobre, ako ju robíte, musíte mať českú politickú scénu pod drobnohľadom. Sledujete aj to, čo sa deje na Slovensku, zaujíma Vás to?
Zaujíma, ale nemám na to čas. Robím publicistiku s českými politikmi a politickú satiru na TV Šlágr.

Čo hovoríte na to, že sa konečne začali riešiť Mečiarove amnestie a že Slovensko sa možno konečne zbaví jednej z mnohých škvŕn, ktoré tu po Lenonovom vládnutí ostali? Aký predpokladáte výsledok?
Možno sa prehodnotí časť dejín. Ale inak je to trochu oneskorená reakcia. Niečo, ako keby ste išli na toaletu v januári a v septembri požiadali o papier.

Neviem sa zbaviť pocitu, že naša súčasná vládnuca garnitúra sa Slovákom vysmieva do očí. Myslím si, že v kultivovanej krajine by politici po všetkých tých škandáloch sklonili hlavu a posledný by za sebou zhasol. Prečo je to na Slovensku inak?
Nesledujem slovenské dianie tak podrobne, aby som to mohla potvrdiť alebo vyvrátiť. Ale nepoznám krajinu, v ktorej by posledný politik, ktorý sklamal občanov za sebou dobrovoľne zhasol. Vy áno?

Myslím si, že mnoho Slovákov už asi nemá veľký prehľad o českých politikoch a tamojšom politickom dianí. Panuje aj v českej politike taká arogancia?
Panuje, ale tvári sa, že pracuje pre dolných 10 miliónov.

Keby ste mali porovnať, kto je na tom skoro štvrťstoročie po rozdelení lepšie, Česi, alebo Slováci?
Čo sa týka byrokratickej záťaže podnikateľov, ste na tom lepšie vy. V spotrebe piva, my.

Kto má lepšieho prezidenta? Tomu nášmu síce ešte neviseli na hrade červené trenky, ale zas vraj rád súkromne lieta na trase Bratislava – Poprad…
Tak vraj lieta alebo lieta? To je rozdiel. Ten náš nerád lieta, ale miluje Trumpa, za ktorým poletí.

Téma nového prezidenta v Českej republike je momentálne mimoriadne aktuálna. Prekvapila vás kandidatúra niektorého zo súčasných kandidátov?
Áno. Robila som rozhovor s prvým kandidátom, Igorom Sládkom, ktorý sa mi priznal, že trpí depresiami a to sa mu vtedy nechce ani vstať. Na otázku, či sa neobáva, že by ho to chytilo keby k nám trebárs prišla Merklová, povedal, že to by sa motivoval.

Máte víziu, kto bude ďalším českým prezidentom?
Nie. Nemám ani víziu, kto bude ďalším premiérom.

Pri glosovaní českej politiky si neberiete servítky pred ústa, čo podľa mňa mnohým ľuďom otvára oči. Na druhej strane však musíte byť tŕňom v oku mnohým politikom. Vyhrážali sa vám niekedy, alebo vás upozornili, že to už bolo cez hranicu?
Nevyhrážajú sa, ale nechcú chodiť. Takže im dramaturg nehovorí, kto povedie rozhovor. Zatiaľ nikto neodišiel, iba jeden povedal, že keby vedel, že to je so mnou, tak by neprišiel.

Pred pár rokmi ste odišli do dôchodku. Naozaj ste si vedeli predstaviť, že budete obyčajná dôchodkyňa? K žene s vašim temperamentom mi to akosi nesedí…
Nepreceňujte môj temperament.

Napokon vás ale status obyčajnej dôchodkyne prinútil vrátiť sa do práce. Boli dôvodom peniaze, alebo vás nebavilo iba tak sedieť doma?
To aj to.

Váš syn je úspešný v Amerike. Keď ste odišli do dôchodku, nelákalo vás presťahovať sa za ním natrvalo a užívať si dôchodok tam?
Mám tu v Prahe rodičov, ktorým pomáham a bolo by odo mňa sebecké odísť.

V ponuke vašej zastupujúcej agentúry ma zaujalo, že poriadate kurzy pletenia šálov na prstoch a prezentujete vlastné šperky. Naozaj pletiete šály? Pretože, prepáčte, neviem si vás dosť dobre predstaviť, ako sedíte pred televízorom a pri sledovaní večerného spravodajstva upletiete šál…
Nepletiem iba šály. Hlavne šijem šperky a s nimi mám úspech, Už som mala niekoľko módnych prehliadok. V júni budem mať jednu aj v Bratislave na lodi.

Mimochodom, keď sme pri televízii, sledujete v nej aj niečo iné, ako spravodajstvo a politické relácie?
Áno. šport

Stále ste sama?
Nie.

Pýtam sa preto, lebo som v jednom z rozhovorov s vami čítal, že o zajačikov nemáte záujem a so staršími mužmi si nerozumiete. Ale zajačikovia sú momentálne dosť trendy. Hana Gregorová, Lucie Bílá… U vás v tomto smere žiadna zmena?
Mám priateľa v primeranom veku, ale nebývame spolu. To by som nezniesla. A myslím, že ani on.

Sú zrejme dve veci vo vašom živote, na ktoré dôjde v každom rozhovore – rakovina a Šimek. Po zdravotnej stránke je, verím, všetko v poriadku…
Dúfam.

V prípade pána Šimka sa nechcem pýtať na to, či ste boli viac, ako priatelia a kolegovia, hoci to často vyzerá, akoby to trápilo celú populáciu :-). Skôr ma zaujíma, či sa pri príprave svojich raňajších glos zamyslíte niekedy nad tým, ako by na to zareagoval Šimek? Predsa len, v televízii ste pri spoločných programoch pôsobili ako jedno telo, jedna duša…
Niekedy ma to napadne. Najmä keď neviem, ako by som zareagovala ja.

Vo svojich glosách často spomínate, ako vás ľudia naháňajú a chcú si s vami urobiť selfie. Ako ste na tom s výdobytkami modernej techniky?
Musela som sa prispôsobiť. Mladí zo mňa majú prču, ale oceňujú, že sa aspoň snažím.

A s kým by ste si selfie urobili vy, keby ste mali tú možnosť?
S Ivanou Trump. A v bikinách, aby som poznala či si mám alebo nemám nechať urobiť plastiku.

Môžem vás na záver poprosiť o nejaký aktuálny bonmot? Nie radu, tie nechajme Haline, ale o niečo, čo vás naposledy prekvapilo, zaskočilo, dojalo, nasr…dilo :-), niečo, kvôli čomu sa oplatí nabrúsiť satirický jazyk?
Viete aký je rozdiel medzi Španielskom a Českou republikou? V Španielsku sa bojuje na koride s býkom. U nás na úradoch s volom.

Pavol Božík