Túžil som vytvoriť album, ktorý bude nielen pestrý, ale predovšetkým ozajstný. Každá z týchto žien pre mňa predstavuje anjela strážneho a to ľudsky i umelecky. Sú to inšpiratívne osobnosti, s ktorými spolupracovať je obohacujúci zážitok. A práve to som chcel albumom vyjadriť a odovzdať poslucháčom, hovorí Štefan Margita o svojej dnes vychádzajúcej novinke Andělé strážní.
V spojení s názvom môže to vyjadrenie vyznievať pateticky a rečou Štefana Margitu, neozajstne. Ibaže opak je pravdou! Štefan Margita zvolil koncept, ktorým veľmi špecifickým spôsobom vzdáva hold 
v prvom rade nekončiacej láske až za hrob, v druhom rade priateľstvu a v neposlednom rade hudbe ako takej. Pri konečnom zúčtovaní tak Andělé strážní vyznievajú v tomto uponáhľanom a častokrát divnom svete, ako pomyselný červený panáčik na semafore, ktorý naznačuje, že by sme (aspoň občas) mali spomaliť a dať priestor veciam, ktoré majú ozajstnú hodnotu. Ako napríklad tejto platni.
Andělé strážní sú album, na ktorý sa dá pozerať z viacerých strán. Má to byť platňa plná duetov so speváčkami, ktoré pre českého Bocelliho majú umeleckú i ľudskú hodnotu. Ten koncept je niekde v polovici trochu narušený, ale o tom neskôr. Najlepšie zrejme bude, venovať každej skladbe pár viet a získať tak ucelenú predstavu o nahrávke, ktorá v diskografii Štefana Margitu nie je nijako novým nápadom. Album duet nahral už pred dvanástimi rokmi, bol oveľa menej popovejší, než Andělé strážní (aj keď ani tu to s tým popom nie je tak jednoznačné, a Margita častokrát, no prenádherne, lavíruje na hranici šansónu a pokojne môže v budúcnosti nad šansónovým albumom uvažovať) a spevákovi priniesol veľký úspech. Návrat k obdobnému konceptu je preto pochopiteľný a priam očakávaný.
Zrejme rovnako ako to, že album začína pesničkou Anděl strážný, ktorá v podstate dala názov celej novinke. Jej spoločným menovateľom je Hana Zagorová, ktorej prítomnosť je zrejmá v každej jednej zo štyridsiatich minút platne a nielen preto, že medzi jedenástimi piesňami sú až štyri z jej repertoáru. Anděl strážný je pieseň, ktorá v roku 2018 vyšla na Zagorovej poslednom sólovom albume Ja nemám strach a ono pri jej novej verzii zamrazí hneď pri prvých tónoch a následne ešte niekoľkokrát. Jednak pesnička dostala nový aranžmán, jednak je to duet s Hanou Zagorovou. Skvelý text (i hudbu) napísala Radůza, od prvého momentu je jasné, že pieseň je novo zaranžovaná a súčasná podoba a vstup Štefana Margitu z nej robia ódu na lásku, ktorá je jednoducho nesmrteľná. Veľkolepý začiatok, pri ktorom si poslucháč naplno uvedomí aká strašná škoda je, že Hana Zagorová nestihla aspoň začať nahrávať nové pesničky, pretože v dnešnej dobe by sa s nimi dalo pracovať i po jej odchode, ale hlavne, ako neopísateľne tu chýba jej uveriteľný spev.
Rozhodli sme sa vytvoriť titulný duet z pôvodnej Hankinej nahrávky Anděl strážný, v novom aranžmáne a so mnou. Do štúdia som šiel pripravený, odhodlaný nadviazať na jej hlas čo najcitlivejšie. Ale emócie vás v sekunde zaskočia. Prvá veta, ktorá zaznela – Haló Hano, řekla jste, abych zavolal… – a ja som bol v ten moment K.O., v štúdiu mi ponúkli pauzu, ale chcel som pokračovať, pretože som vedel, že jedine v tej prvotnej vlne emócií to bude ozajstné. Keď som si zmixovaný duet prvýkrát v pokoji pustil doma, musel som ho v polovici vypnúť. Bolo to pre mňa až príliš silné. Ale zároveň som nesmierne vďačný, že sme to urobili. Radůza tú pieseň napísala naozaj krásne a bolo veľmi fajn, že nám umožnila s ňou ďalej pracovať, spomína Štefan Margita na vznik pesničky, ktorá vyvoláva mrazenie aj pri počúvaní.
Album pokračuje duetom s Olgou Lounovou, ktorá ako večný optimista, napísala pre seba s Margitom nádhernú baladu o láske, ktorá prekoná absolútne všetko, dokonca i smrť, pretože o tom sa tam medzi riadkami spieva. Je to prvá pôvodná pieseň na albume, ktorých je na platni ako šafranu, ale čím sú vzácnejšie, tým väčšiu emóciu vyvolávajú. Olga Lounová presne pochopila, aký koncept platne spevák plánuje, prečo tá platňa vzniká a o čom chce na nej so Štefanom Margitom spievať. Pesnička sa stala prvým singlom a je jednoducho nádherná.
Veľkým prekvapením na platni je pieseň Čistý svet z repertoáru Mekyho Žbirku. Povestné #mekynaveky tak získava ďalší rozmer. Meky pesničku napísal pre svoj Double album a v roku 2018 ju naspieval s nevidomou speváčkou Rachel Skleničkovou. Štefan Margita si v tomto prípade k mikrofónu prizval Moniku Absolonovú. Od začiatku som mal k tejto kombinácii a práve v tejto piesni veľkú nedôveru, avšak okamžite po vypočutí bolo jasné, že Absolonová, čo by ostrieľaná muzikálová speváčka je doma práve pri takýchto veľkolepých piesňach, kde dokáže predviesť celý diapazón svojho hlasového rozsahu a je to nádherné.
Herečka Bára Hrzánová v žiadnom prípade nie je neznáme meno ani slovenskému milovníkovi filmu, či divadla. Že aj spieva, to vie na Slovensku málokto. Ale je to tak. Nedávno dokonca so svojou kapelou Condurango vydala na CD a na vinyle vynikajúci živý koncert. Po boku Štefana Margitu prekvapuje v legendárnom čardáši Hraj, muziko, ktorý napísala opäť Radůza a Bára Hrzánová je po Hane Zagorovej a Hanke Křížkovej (vyšlo ako špeciálna novinka na vinylovej edícii jej kompilácie Nic nechci vrátiť) treťou ženou, ktorá spieva tento song. Neviem, nakoľko bol pre ňu výber tejto piesne samozrejmý, ale voľba to bola skvelá. Herečka ju už spievala na spomienkovom koncerte na Hanu Zagorovú.
Mráz je pesnička z autorskej dielne Zuzy Ďurdinovej, ktorá na vznik tejto platne dohliadala po mnohých stránkach a má v podstate na svedomí i to, ako v konečnom dôsledku znie. Klobúk dolu nielen za celkový výsledok, ale zvlášť za túto konkrétnu pieseň, kde hlas Štefana Margitu spojila s unikátnym hlasom Ivany Chýlkovej. Jej potenciál už dávno pradávno objavil Karel Gott, keď Ivanin hlas zaznel v jeho piesni Lásko, tvoje jméno je zkáza. Ivana Chýlková je v prvom rade výborná herečka, hrala však tiež v množstve muzikálov a spev jej nie je cudzí, čo konečne dokazuje aj v tomto duete, v ktorom pôsobí chladne, odmerane, presne, ako si to jej text vyžaduje. Veľký zážitok.
Cesta je pieseň, ktorá album Andělé strážní pomyselne láme nielen na polovicu, ale tiež búra jeho koncept. Autorom piesne je Michal Kindl a Štefan Margita pieseň zaradil na album ako jedinú sólovú pesničku. Ona tá pieseň perfektne zapadá do odkazu platne, keďže je to vzdanie holdu hudbe ako takej, ale z môjho pohľadu by sa hodila skôr na absolútny záver albumu, kde by ako sólovka nepôsobila ako päsť na oko a vlastne by to tiež bola nádherná bodka za zážitkom, ktorý má poslucháč za sebou.
Ďalším hosťom, ktorý sa na albume podieľa nielen ako interpret, ale tiež ako autor je Marta Jandová. Pieseň Stopy, o večnom hľadaní šťastia, sa stala druhým singlom z albumu a chvíľu som si na ňu musel zvykať, pretože Jandová je pre mňa živel a tú živelnosť som i očakával. V konečnom dôsledku sú však Stopy iba dôkazom toho, že Marta Jandová nemá problém ani s baladami a aj tu sa cíti ako ryba vo vode.
Dámy a páni, teraz prichádza vrchol tejto platne! Ak by Štefan Margita nahral iba tento duet a vypálil ho jedenásťkrát za sebou na CD, či na vinyl, zobem mu to z ruky. V roku 2016 vydala Hana Zagorová album O lásce, na ktorom bol i nádherný šansón Tygr z hotelu. Neveril som, že si text k piesni nepísala sama Zagorová, je to tak prežitá záležitosť, že som mal dojem, že to mohla napísať iba ona. O to väčšia poklona Davidovi Dvořákovi. V aktuálnej verzii hosťuje jedna z najlepších súčasných herečiek, Jitka Čvančarová. Ja som ju prvý raz počul spievať na spomienkovom koncerte na Hanu Zagorovú, kde spievala pieseň Adieu a spadla mi sánka. Tygr z hotelu je niečo ešte grandióznejšie. Jitka Čvančarová vie o čom spieva, šansón jej neuveriteľne sedí, má prekrásny hlas, dokáže s ním čarovať a v spojení s textom o hľadaní stratenej vášne a spolu so Štefanom Margitom, ktorý v piesni niekoľkokrát mení spevácku polohu, je toto jednoducho vrchol platne, moment, kedy ako poslucháč máte dojem, že to všetko ešte dáva zmysel. Tisíckrát bravó, priznávam, že túto pieseň počúvam veľmi často a zažil som už pri tom všetky emócie. Divím sa, že Čvančarovej ešte nikto neponúkol album (ak sa mýlim, ospravedlňujem a teším sa zároveň). Je to to najveľkolepejší moment celej platne, titanicovský aranžmán z toho robí doslova výbuch emócií, povestný zlatý klinec, Karel Gott na konci zábavného programu, jednoducho vrchol.
Ale koniec to nie je v žiadnom prípade. Štefan Margita má v zálohe ešte troch, veľmi špecifických anjelov strážnych. Posledná pieseň, ktorú si spevák na svoj projekt požičal z repertoáru Hany Zagorovej je klasika Rybičko zlatá, přeju si, v ktorej hosťuje Lucie Bílá. Tá je po boku Štefana Margitu zárukou kvalitného výkonu, no popri tom všetkom predtým tak trochu vlastne iba do počtu. Pred tridsiatimi rokmi by jej účasť na takto projekte zrejme vyvolala wau efekt, možno by bola jedinou, nie jednou z desiatich, no dnes je dnes. Možno pre Lucii Bílou trochu nešťastná voľba piesne, keďže tento šansón je už takou klasikou, že aj akýkoľvek aranžérsky zásah do pôvodnej verzie by bol zrejme na smiech a tak sa pesnička vo všetkých nových prerábkach a interpretáciách vždy hrá s nesmrteľným husľovým entrée, bez ktorého by to nebolo ono.
Paradoxom je, že pred tridsiatimi rokmi bola wau efekt Lucie Bílá sama o sebe a to vďaka autorskej dvojicj Ondřej Soukup a Gabriela Osvaldová, ktorí z nej dostali speváčku svetových kvalít, a práve toto duo následne po Bílej autorsky nadväzuje na albume Anděle strážní pesničkou Houpat se na vlnách, čo je duet s Gabrielou Soukalovou. A niekdajšej manželskej dvojici sa podarilo opäť vyvolať wau efekt, pretože, úprimne, Soukalová je všetko možné (a hlavne úspešná olympionička), len nie speváčka. Vďaka Osvaldovej nadhľadu a Soukupovým autorským a producentským schopnostiam, je zjavne možné speváčku naozaj vyčarovať z kohokoľvek. Zaujímavé je, že toto vôbec nie je prvá spolupráca Margitu s biatlonistkou. A napriek tomu, že to zrejme ani jeden zo zúčastnených nebral príliš vážne, koncept platne to nijako nenarušuje, skôr je to roztomilý, prekvapivý bonus.
E Penso a Te je napokon veľkolepý záver platne, ktorému ako partnerka Štefana Margitu dominuje operná speváčka, sopranistka Kateřina Kněžíková, ale zbor tvoria všetky zúčastnené dámy, čo odhalíte tak pri vokáloch Moniky Absolónovej, či Jitky Čvančarovej, ako i pri smiechu Lucie Bílej v závere piesne. V každom prípade, táto legendárna talianska balada (Myslím na teba) je pre mňa veľmi špecifická záležitosť. V roku 2020 ňou francúzsky spevák s talianskymi koreňmi, Claudio Capeo otváral svoj rovnomenný album, ktorým vzdal hold svojim koreňom a rodičom a v tej zvrátenej dobe pandémie to bola pre mňa taká povestná slamka, ktorá ma držala z viacerých dôvodov nad vodou. Preto som na rôzne prerábky tejto piesne trochu viac háklivý než na iné. Keď sa však pri jej interpretácii stretnú dvaja operní veľkoumelci, vznikne z toho veľké, emotívne silné umenie, ktoré navyše v rozjuchanom závere dokonale odkazuje na šťastie, ktoré prichádza ruku v ruke s láskou. Fantastické!
Určite by sa dala na album Andělé strážní napísať jednostranová recenzia, v ktorej by boli omáčky o vynikajúcej robote, avšak Štefan Margíta (vôbec nie prvý raz) prekvapil uceleným konceptom, ku ktorému so svojimi spolupracovníkmi pristupoval očividne s láskou, otvoreným srdcom a baviť sa o ňom iba globálne by bolo rúhaním, keďže každá jedna pesnička na ňom má svoj vlastný život, zmysel a na platni a zrejme i v živote Štefana Margitu jasné miesto. A ako poslucháč sa môžem iba tešiť, že je to tak!
Album Anděle strážní vyšiel na CD, vinylovej platni a tiež v digitálnej forme. Dostupný je aj na streamovacích platformách. Novinku vydalo vydavateľstvo Supraphon a Kukni na to! ju malo na počúvanie exkluzívne dva týždne pred oficiálnym vydaním. Všetky pesničky si naživo so (takmer – Hanka Zagorová pochopiteľne iba z videa a Lucie Bílá medzi hosťami uvádzaná nie je) všetkými speváčkami budete môcť vychutnať na budúcoročnom koncerte v pražskej O2 Aréne, kde Štefan Margita zahrá nielen pesničky z platne, ale aj mnoho ďalších a pod režijnou taktovkou Filipa Renča sa tak akosi pomyselne aj rozlúči so svojou koncertnou kariérou a oslávi životné jubileum.
Pavol Božík
85%
