Komisár Martin Servaz je späť a spolu s ním aj jeho úhlavný nepriateľ! Jeden z najúspešnejších autorov krimižánru, Francúz Bernard Minier prichádza s novou knihou s tajomným názvom H. H ako hrôza, H ako hekatomba*, H ako…
Verní fanúšikovia a fanúšičky určite tušia, že H musí znamenať aj Hirtmann. Julian Hirtmann, psychopat a sériový vrah, ktorý zosobňuje pre Servaza presne to isté, čo profesor Moriarty pre Sherlocka Holmesa. Ak ste sa nového prípadu Martina Servaza nevedeli dočkať, je tu. H práve vychádza v preklade Márie Gálovej vo vydavateľstve Albatros Media Slovakia na značke Lindeni.
H je deviaty prípad Martina Servaza a celkovo trinástou knihou Bernarda Miniera. Všetky vyšli na značke Lindeni aj v slovenskom preklade. Na začiatku knihy je hlavný hrdina na nútenej dovolenke, prepracovaný, vyčerpaný a plný dezilúzií. Hirtmann je totiž opäť na úteku z rakúskeho väzenia. Atmosféru narušia nové zmiznutia mladých žien, podobné, ako sa to dialo v minulosti. Vtedajšie prípady boli uzavreté bez vyšetrovania. Žiadne telá. Žiadne vysvetlenie. Tentokrát však Servaz a jeho tím nie sú jediní, kto pátra po vrahovi. Odhaliť ho chce aj skupina fanúšikov true crime, populárny televízny moderátor zase túži získať exkluzívny rozhovor so sériovým vrahom. Vyšetrovanie je plné nielen mŕtvol, ale aj falošných stôp a nečakaných zvratov a vyvrcholí šokujúcim koncom.
Bernard Minier je známy tým, že citlivo vníma ducha doby a jeho trilery často čerpajú z aktuálnych tém, či už sú to psychiatria, videohry, správanie más či krajná pravica. Tentoraz sa púšťa do témy mediálneho voyeurizmu, ale aj násilia, ktoré neustále živí televízne spravodajstvo a sociálne siete, a tzv. televíznemu odpadu, ako tento fenomén sám nazýva. Uvedomuje si, že fenomén amatérskych kyberdetektívov neustále rastie a objavuje sa hádam pri všetkých veľkých kriminálnych kauzách. Takisto ho neustále prekvapuje aktuálny obrovský záujem o true crime – skutočné prípady.
Priznám sa, som z neho v rozpakoch. Záujem o skutočné zločiny tu bol vždy, ešte dávno predtým, než som sa narodil. Kedysi existovali špecializované časopisy, dnes ich nájdete na streamovacích platformách, v podcastoch, v časopisoch, všade. Poznám len málo ľudí, ktorých tento fenomén nezaujíma. A pýtam sa sám seba prečo? Čo nás na týchto zločincoch priťahuje? Čím nás fascinujú? Keď čítame detektívku, vieme, že ide o fikciu. Ale keď sledujeme true crime, vieme, že ide o skutočné zločiny, skutočných ľudí. Čo nás na tom láka? Zaujímavé je aj to, že tri štvrtiny poslucháčstva true crime podcastov sú ženy. Často počúvame, že násilie je prevažne mužskou záležitosťou, ale fascinácia násilím rozhodne nie je len mužská. Ako môže byť násilie či monštruóznosť sama osebe príťažlivá, to je tá najzaujímavejšia otázka. Osobne na nej nevidím nič príťažlivé, hoci v mojich knihách monštrá vystupujú, zamýšľa sa Bernard Minier.
Knihy Bernarda Miniera sú obľúbené nielen kvôli skutočne temným zápletkám, ale aj kvôli sympatického vyšetrovateľovi. Autor sa neraz vyjadril, že postavy sú preňho to najzaujímavejšie.
Neexistuje dobrý príbeh bez dobrých postáv. To jednoducho nejde. Môžete mať najdômyselnejšiu zápletku na svete, s neuveriteľným zvratom na konci, so stovkou prekvapení, ale ak nemáte presvedčivé postavy, príbeh je zbytočný. Skúste si spomenúť na dej mnohých detektívok. Nie je to o zápletkách, ale o postavách. O Sherlockovi Holmesovi, Lisbeth Salander, Kurtovi Wallanderovi či o Maigretovi. Postavy sú život, lebo základným materiálom každého románu, či už je žánrový alebo nie, je ľudskosť, vysvetľuje autor.
Mnohým by sa mohlo zdať, že detektív Martin Servaz má už všetkého dosť, pôsobí utrápene. Podľa Miniera je však pravda inde: Je skôr viac rozčarovaný, možno aj viac zúfalý. Veľa policajtov má na konci kariéry pocit, že sa pokúšajú vyliať oceán čajovou lyžičkou. Je to nekonečný boj, proti zločinu, proti pašovaniu, delikvencii, proti každodennému násiliu. A to človeka jednoducho vyčerpá, hovorí o svojom hrdinovi autor.
Ohlasy na zatiaľ posledný román H boli po francúzskom vydaní nadšené. Ako je už u autora zvykom, triler aj tentokrát nadobúda rysy spoločenskej kritiky. H je pre Miniera príležitosťou kritizovať morbídnu fascináciu kriminálnymi správami, ale najmä sa ostro vyhraniť proti teleodpadu, napísali v Le Monde. H je príkladom majstrovstva, či už ide o tempo, intenzitu, emóciu alebo prácu s postavami. Román nás vtiahne do ľudskej temnoty a do smútku, ktorý je tak zložité spracovať, doplnili v magazíne Cultura. Tento dychberúci thiler Bernarda Miniera patrí k literárnym udalostiam roku 2025, odporúča Cosmopolitan.
Janka Tománek / Albatros Media Slovakia
* Hekatomba – zo starogréckeho slova ἑκατόμβη, je veľká krvavá obeť. V staroveku to znamenalo obetovať bohom 100 kusov hovädzieho dobytka. Obete hekatomby boli najskôr určené Diovi, neskôr aj ďalším gréckym bohom a nakoniec aj iným bohom pri špeciálnych náboženských obradoch. Obrazne sa hekatomba používa pre veľký počet obetí, napríklad vo vojne, alebo v zmysle hromadnej vraždy.
