Už tento štvrtok, 12. septembra, bude mať v kinách premiéru výpravná česká rozprávka Hodinárov učeň, príbeh o statočnom Urbanovi a chamtivom hodinárovi. Ten svojho učňa vyšle do sveta hľadať zázračné hodiny, ktoré dokážu varovať pred smrťou – Urban sa musí vydať na ďalekú cestu plnú prekážok a nástrah, ktoré môže prekonať len vďaka svojej statočnosti, hodinárskemu umu, dobrému srdcu a najmä láske k milovanej Laure, hodinárovej dcére. Úlohu hodinára si strihla legenda českého herectva Viktor Preiss, ktorý pri príležitosti premiéry poskytol distribučnej spoločnosti odpovede na pár otázok…
Vaša cesta k tejto rozprávke nebola jednoduchá, čo vás nakoniec presvedčilo, že ste úlohu Hodinára prijali?
Bola to súhra rôznych okolností – pán producent Berčík ma oslovil menom Jitky Rudolfovej takmer dva roky pred začiatkom nakrúcania a počas nich sa podarilo dať dokopy skvelé obsadenie. Tak som sa ocitol v spoločnosti mladších kolegov, ktorých si vážim a mám ich úprimne rád. To asi rozhodlo.
Aká je Jitka Rudolfová režisérka? V akom duchu sa niesla spolupráca?
Jitka Rudolfová pracuje ticho a nenápadne – až tak, že som sa musel priebežne pýtať, či je spokojná s tým, čo a ako robím. Odpoveď znela, že by sa ozvala, keby bolo niečo zle. Takže mi neostávalo nič iné, ako tomu veriť 😊.
Hodinár nie je úplne kladná postava. Ako sa vám hral? Nemali ste chuť urobiť z neho v rozprávke väčšieho dobráka, než ako ho Jitka v scenári vykreslila?
Mal som tendenciu trochu obhajovať jeho ľudské slabosti, nie však robiť ho lepším. Je to chytrák a despota, taktiež lakomec, ktorý chce oklamať osud. Od začiatku mi vadila jedna scéna s nožom, ktorý sa nakoniec zredukoval na zatvárací vreckový nožík a situáciu to odľahčilo.
Dôležitou súčasťou postáv sú kostýmy. Hráte rád v tých dobových?
Kostýmy, výprava a scéna sú v tejto rozprávke mimoriadne vydarené. Taká starostlivosť o výtvarnú stránku veci sa nevidí tak často. Voľba obdobia 19. storočia je originálna a šťastná. Je to potešenie pre oko i dušu.
Hodinárov učeň sa nakrúcal taktiež v krásnych lokáciách. Kde sa Vám páčilo najviac?
Miesta nakrúcania mali veľký rozptyl a kolegovia sa dosť nacestovali. Mňa sa prevažne týkal kláštor v Doksanoch a potom v Uherčiciach pri Znojme, ktoré mám veľmi rád. Do Kryštofovho údolia pri Českej Lípe by som sa súkromne asi taktiež nikdy nepozrel, nie som veľký cestovateľ.
Podľa toho, čo sme počuli od ostatných hercov, bolo pre nich hranie s vami najväčším zážitkom z nakrúcania rovnako ako s vami posedieť v cateringu a rozprávať sa. Dobre sa vám to počúva?
Na to sa nedá odpovedať inak, ako tak, že ma to naozaj úprimne teší. Myslím, že sa ľudia, ktorí sa chcú stretnúť, nakoniec stretnú, a to sa prejaví nielen v atmosfére, ale aj vo výsledku, o ktorý sa spoločne snažia. Ja tomu aspoň verím.
Myslíte si, že žáner rozprávky je nesmrteľný?
Žáner rozprávky je nesmrteľný, ale určite nie bezodný, a preto sa isté motívy a schémy chtiac- nechtiac opakujú a vzájomne sa na seba podobajú. Vymyslieť, napísať a realizovať originálny rozprávkový príbeh je umenie. Rozprávka režisérky Jitky Rudolfovej je v mnohých ohľadoch atypická a originálna, a to je, pevne dúfam, dobré znamenie.
Máte spočítané, v koľkých rozprávkach ste si za svoju hereckú kariéru zahral?
Bude ich asi dosť, ale nie všetky sa natoľko podarili, aby som bol ja i divák spokojný a rozprávková ilúzia aspoň na určitú dobu uviazla v pamäti.
