Zaburácali ako hrom po blesku z jasného neba. Zatiaľ čo väčšina umelcov brblala na ťažké časy, Benedikt Kis a Mateo Klimek, dvaja pubertiaci zo susedných Čiech, pod umeleckým menom Ben & Mateo prevalcovali hudobnú scénu. V priebehu pár mesiacov vydali niekoľko mimoriadne úspešných singlov a pred pár dňami dokonca skvelý debutový album. Ich tvorba nie je prvoplánovým lepidlom na baby, pretože ich texty dávajú zmysel, chalani naozaj vedia spievať a svojimi kvalitami obmäkčili i jedného z najväčších a najstarších bossov československej muziky a debutový album im možno pokrstí samotná kráľovná českej hudby.
Zhruba vo vašom veku sme so spolužiakom založili duo, nebudem to viac rozmazávať 😊, faktom však je, že najďalej sme došli do obývačky panelákového bytu, ale na druhej strane ja na to spomínam dodnes. Čo spojilo dohromady vás?
Ben: Stretli sme sa na kastingu, ktorý bol síce na niečo úplne iné, ale všetci sme si tam navzájom sadli a my s Mateom sme sa ihneď skamarátili a tak z nás urobili popovú dvojku, čím sa nám vlastne splnil sen.
Teším sa, že vy ste sa na tej umeleckej ceste dostali ďalej. Úprimne ma však zaujíma, či to bolo jednoduché a vyšlo to na prvú dobrú, alebo to bola cesta dlhšia. Zámerne nepíšem dlhá, pretože to by vo vašom prípade muselo znamenať štart na prvom stupni základnej školy…
Mateo (premýšľa): Od začiatku to bola pre nás veľká zábava, každé natáčanie, nahrávanie, ale samozrejme, všetci sme čakali, ako to dopadne. Máme super tím, skvelých producentov aj textárov, ale za úspech vďačíme našim fanúšikom, ktorí zareagovali veľmi rýchlo, absolútne super a to hneď na prvý song. A potom sa to už celé rozbehlo.
Kúzlu vašej produkcie zrejme podliehajú najmä mladé dievčatá a myslím, že to je logický zámer, kritici sa však zrejme pozerajú na niečo iné. Mňa osobne teší, že hoci je váš materiál komerčný, príde mi mimoriadne dospelý. Nakoľko môžete hovoriť do toho, čo vám producenti ponúknu a koľko z ponúknutých vecí ste odmietli?
Ben: Hovoríme do všetkého, máme pripomienky, určite sme už nejaké songy odmietli, na začiatku, piesne, ktoré jednoducho neboli pre nás, neboli sme to my. Do textov hovoríme veľa, prinášame nápady a hlavne to musíme byť stále my. Vieme, že niektoré nové veci sú nadčasové a to máme radi. Každý si v tom môže nájsť to svoje.
Čo, prípadne kto vás napadne, keď sa povie boyband. Nezaujíma ma samozrejme zmysel slova v preklade, ale jeho zmysel v hudobnom svete, ktorého najkvetnatejšie obdobie si vy zrejme nemôžete pamätať…
Mateo: Určite sa nepovažujeme za boyband. To by s nami muselo byť viac ľudí. Sme dvaja normálni chalani. Ale priznávame a vlastne tak trochu prezradíme, že práve teraz nám Tomi Popovič píše dva parádne boybandovské songy, tak sa z toho veľmi tešíme.
Možno by niekto mohol použiť označenie miniboyband, avšak pre mňa je príjemným prekvapením vcelku zaujímavý, neprvoplánový materiál, čo u boybandov nebolo vždy pravidlom. Vy dokonca viete i spievať, čo v boybandoch bola väčšinou úloha jedného sólistu a zvyšok členov tam bol do pekného počtu. Chodili ste na hodiny spevu?
Ben: Ďakujem za pochvalu! Áno, samozrejme, máme hodiny spevu, na ktorých sa pripravujeme úplne na všetko, učíme sa nové techniky a veľmi sa vďaka tomu zlepšujeme. A dôležité je, že nás to tam veľmi baví.
Medzi nami je zhruba taká generačná priepasť, ako medzi vami a pesničkou Kdo ví. Keď s ňou totiž Pavel Horňák bodoval v československých hitparádach, ja som bol približne vo vašom veku. Pavel Horňák už dávno nespieva a priznám sa, že oživenie tejto piesne bolo pre mňa veľkým, priam nostalgickým prekvapením. Konzultovali ste to s ním?
Mateo: Veľmi veľa sme to riešili s našim tímom, ktorý si cover pesničky moc želal a presviedčali nás, že nám to bude sedieť. Sami sme si hovorili, že urobíme nejaký cover a táto pesnička v tom výbere jednoducho zvíťazila. Je to totiž naozaj skvelá pesnička. Následne sme to intenzívne riešili s Františkom Janečkom, ale so samotným Pavlom Horňákom nie. Novú hudobnú produkcii k piesni urobil Martin Hájek.
Naozaj ma zaujíma, aký postoj ku coververzii kultového hitu zaujal doktor František Janeček? To bol a vlastne dodnes je jeden z hlavných bossov sveta československej populárnej hudby.
Ben s úsmevom: Na začiatku to bol veľký problém. František Janeček to veľa kontroloval a celkom aj kritizoval 😊. Veľmi sa riešila hudba, ako to bude znieť, ale napokon to bola sranda a myslím, že sa to podarilo tak, že aj František Janeček bol spokojný a vyjadroval sa o coververzii v médiách veľmi pozitívne.
Zaujíma ma to tiež preto, že väčšina spevákov z jeho stajne, vrátane Pavla Horňáka, v dnešnom svete digitálnych nahrávok a vydávania starých platní v tejto forme, odmieta vydať svoje socialistické nahrávky, napriek tomu, že by im to finančne nesporne pomohlo. Pátrali ste aj po iných hudobných pamiatkach tohto obdobia?
Mateo: Moc sme už nehľadali, pretože sme nechceli riešiť iné covery. Toto bola viacmenej výnimka. Možno niekedy opäť niečo také urobíme, ale v našom veku to nie je jednoduché. Teraz sa ale sústredíme hlavne na vlastnú tvorbu.
Akú hudbu vlastne dnes počúvajú vaši rovesníci?
Ben: Tí dnes počúvajú úplne všetko. Podľa nálady. Niekedy rap, niekedy romantiku, inokedy poriadnu divočinu. My ich chceme osloviť najmä textami a nádejame sa, že sa im to bude páčiť.
Sledujete domácu hudobnú scénu, či už českú, alebo slovenskú?
Mateo: Samozrejme, to je jasné. Voľný čas trávime počúvaním hudby a hľadáme tak inšpiráciu u iných interpretov. Počúvame hlavne zahraničnú muziku, ale nevynecháme ani československú tvorbu a niekedy si v aute pustíme aj naše nové CD.
Nejaký, nazvime to sen, pokojne i odvážny, s kým by ste radi spolupracovali?
Teraz si najviac prajeme, aby nám naše CD pokrstila Lucie Bílá. Bol by to pre nás obrovský zážitok a splnil by sa nám tým veľký sen, pretože Lucka je jednoznačne najviac, čo si môžeme priať. Možno sa nám to nakoniec splní, pretože Lucka naše pesničky už počula a vraj sa jej páčili. Nám sa tie naše sny ale postupne plnia. Máme skvelých producentov, pracujeme s Ondrom Žatkuliakom, teraz aj s Tomi Popovičom a to sú naozaj splnené sny.
Čo študujete a ako stíhate zladiť školu s mimoriadne a na naše pomery veľmi rýchlou hudobnou kariérou?
Ben: Študujem gymnázium a zatiaľ moc nevynechávam, ale keď sa všetko otvorí a bude sa môcť koncertovať, bude to zrejme horšie. Zatiaľ to však nie je problém, chápu to a podporujú ma.
Mateo: Ja mám čerstvo po prijímačkách, ale verím, že aj keď budem viac chýbať pochopia to. Budem sa snažiť všetko to zvládnuť.
Viem, že sa neviete dočkať koncertovania a kontaktu so živým publikom. A viem tiež, že sa zrejme oplatí čakať, pretože to čo chystáte bude niečo veľké. Môže prezradiť aspoň niečo?
Ben: Na koncerty sa neuveriteľne tešíme. Tak veľmi, že sa to nedá ani poriadne opísať. Chceme sa už s fanúšikmi stretnúť naživo, rozprávať sa s nimi, spievať spolu. To zatváranie nám už nerobí moc dobre, chceme sa blázniť na pódiu. Budeme pridávať nové termíny nášho Až ke hvězdám Tour, budeme vystupovať na mnohých akciách. Stále nahrávame nové skladby a skvelé sú aj nácviky s našimi tanečnicami. Baby sú fakt super.
Mateo: Bude to určite veľké. Keď sa všetci stretneme pri nácvikoch na pódiu, je to skvelé. Máme super choreografa Carlosa, ktorý je svetovou špičkou.
Poznáte Daru Rolins? Ona u nás začínala ako detská hviezda, dnes jej tiahne na 50, vyzerá na 30 a je z nej hudobná, módna i podnikateľská ikona, ktorá v Paríži fotila pre prestížny Vogue v korzete od Madonny. Kde sa vy vidíte o 30 rokov?
Ben: Daru poznáme zo súčasnej scény. Zatiaľ nie osobne, ale určite sa niekedy stretneme. To, že fotila pre Vogue, to je fakt bomba.
Mateo (premýšľa): Ale kde my budeme o 30 rokov (smeje sa)? To budeme mať vlastne tiež skoro 50 a fakt nevieme čo bude 😊.
Chalani, ste vo veku, keď sa vaše hlasy ešte stále vyvíjajú. Keby sa nedajbože udialo niečo, čo by vám zabránilo spievať, máte plán B?
Mateo: Samozrejme, stále študujeme a veľmi dobre vieme, že raz skončíme a možno nám práve naša súčasná kariéra umožní robiť niečo v obore, ktorý práve robíme.
Ben: Ale spievať chceme dlho. Až dovtedy, kým nás budú chcieť fanúšikovia počúvať.
Pavol Božík
