Po Platinovou platňou Supraphonu dekorovanom albume Mohlo by to bejt nebe… prišiel Michal Prokop s novinkou Ostraka. Názov albumu sa môže zdať na prvý pohľad neobvyklý, rovnako ako k antike odkazujúca grafika Karla Halouna a Luďka Kubíka, no po vypočutí titulnej pesničky je voľba názvu jasná. Hudobnícky trojgeneračnou kapelou Framus Five podporovaný legendárny český spevák zostal verný jedinečnej rockovej hudbe i kvalitným textom o nás pre nás. Ostraka vzápätí po svojom vydaní celkom oprávnene žne nadšené ohlasy od fanúšikov i hudobných kritikov. Michal Prokop & Framus Five svoju 10. radovku predstavujú na Ostraka Tour 2025, ktorého vrcholom bude 19. júna vystúpenie na Metronome Prague.
Niekedy pred viac než poldruha rokom ku mne doputoval prvý demáč, vtedy ešte veľmi vzdialený finálnej podobe piesne, ale už provokatívne zaujímavý až bizarný song V nákupáku nášho basistu Wimpyho, rovno aj s vlastným textom. My spolu hráme už od roku 2000, ale vôbec som netušil, že má aj autorské ambície. Toto bol asi ten prvý drobný spúšťač uvažovania o novom albume. Nasledovali ďalšie rôzne pokusy od neho,
ale i od ďalších chalanov, a to ma vlastne donútilo, aby som začal niečo robiť i sám. Vybral som texty a už sa to rozbehlo, spomína Michal Prokop na moment, ktorý naštartoval sériu udalostí, ktoré viedli k albumu Ostraka.
Okrem klipových singlov A přece ráno a Ostraka obsahuje ďalších 10 nových piesní, na ktorých sa po hudobnej stránke popri Michalovi Prokopovi podieľali tiež klávesista Andy Čermák, gitarista Pavel Marcel a spomínaný basák Zdeněk Wimpy Tichota. Medzi textármi nájdeme Michala Bulířa, Martina Němca, Jana Lacinu, Tomáša Rorečka či Mariana Zimu. Bonusom je záverečné Na shledanou, melódia Jiřího Šlitra a text Jiřího Suchého v prekvapivej úprave Michala Prokopa.
Samotný proces a celkové časové rozpätie vzniku albumu, zhŕňa člen Beatovej siene slávy i Siene slávy Cien Anděl nasledovne: Do konca predminulého roka sme dorobili demosnímky a uzavrel som prvú prípravnú fázu. Posledný kamienok do mozaiky bola moja úprava Suchého a Šlitrovho Na shledanou. Vtedy som ešte netušil, že to bude vlastné finále albumu, ale bolo hotovo a mohli sme začať nahrávať. Vo februári sme za 3 dni nahrali v štúdiu Faust Records v Prahe základy a potom postupne počas jari a leta sme nahrávali zvyšné stopy – gitary, ďalšie klávesy, zbory, husle, spev, perkusie a potom dychy, väčšinou už v štúdiu Fatdog na Karlštejne, kde sme potom s Pavlom Marcelom do vlaňajších Vianoc dokončili nahrávanie, mix i mastering. Vlastne veľmi podobne sme postupovali i v prípade minulej štúdiovky Mohlo by to bejt nebe…, teda takou, ako hovorím, salámovou metódou. Vyžaduje to však dobrú prípravu vopred.
Vydavateľstvo Supraphon
