S tvorbou nórskej novinárky Åsne Seierstad som sa prvý raz stretol pri slovenskom preklade jej knihy Jeden z nás: Príbeh o Nórsku, v ktorom sa zamerala na život nórskeho teroristu Andersa Breivika. Prostredníctvom mohutného diela sa sústredila na život muža, ktorého vyvrcholením bol desivý teroristický útok 22. júla 2011 v centre Osla a na ostrove Utøya. V čase vydania knihy však už bola Åsne Seierstad úspešnou novinárkou v celosvetovom meradle.
Narodila sa v roku 1970, vyštudovala ruskú a španielsku filológiu a dejiny filozofie na Univerzite v Oslo. V rokoch 1993 a 1997 pracovala ako korešpondentka v Rusku a Číne. Ako novinárka na voľnej nohe je známa predovšetkým vďaka reportážam z vojnových zón (Kábul, Bagdad, Groznyj), za ktoré získala rad významných novinárskych ocenení. Prvú knihu With Their Backs To The World: Portraits From Serbia (2000) napísala vďaka pobytu na Balkáne, kde pracovala pre nórsku televíziu NRK.
Svoje spisovateľské zručnosti zúročila v 5 knihách, ktoré odzrkadľujú jej reportérsku prácu v Iraku, Afganistane, Srbsku, Čečensku a Nórsku, pričom svetovú slávu jej priniesla kniha Kníhkupec z Kábulu (2002), ktorá je jedným z bestsellerov v rámci nórskej literatúry všetkých čias (predaných viac ako dva milióny exemplárov), a ktorá bola preložená do viac ako štyridsiatich jazykov.
Kníhkupec z Kábulu je jednou z troch kníh tejto novinárky, ktoré vďaka vydavateľstvu Absynt vyšli i v slovenskom preklade. Pre nášho čitateľa je to síce kniha, ktorá prišla až po bestsellery Jeden z nás, ale v životopise novinárky bol práve toto ten zlomový bod.
Åsne Seierstad necúva pred žiadnou ťažkou témou. Dva týždne po teroristických útokoch na veže Svetového obchodného centra odišla do Afganistanu, aby spoznala život bežných Afgancov. Hrdina jej reportážneho románu Kníhkupec z Kábulu dvadsať rokov viedol malé kníhkupectvo v centre hlavného mesta. Nezáležalo mu na tom, či boli pri moci komunisti alebo Taliban. Jeho cieľom bolo prinášať knihy všetkým obyvateľom Kábulu. Miloval literatúru a nenávidel cenzúru.
Åsne Seierstad strávila štyri mesiace v afganskej rodine a splynula so životom obyčajných obyvateľov Kábulu, aby ukázala, ako vplývajú turbulentné časy na bežný život. Jej pohľad na každodennosť rodiny je unikátnym svedectvom o spôsobe života, ktorý je pre Európanov takmer nepredstaviteľný. V centre pozornosti stále stojí hlava rodiny – na jednej strane zanietený milovník umenia a kultúrny človek, na strane druhej silne patriarchálne založený despota riadiaci sa prastarými rodovými zvykmi. Knižka Kníhkupec z Kábulu rozpráva príbehy zakázanej lásky, dohodnutých manželstiev i obyčajného života pod temnou záclonou každodenného teroru.
Ak by som mal vybrať jediné slovo, ktorým by sa táto kniha dala opísať, volil by som slovo famózne. Åsne Seierstad v podstate prináša obsiahlu reportáž z oblasti, o ktorej dodnes neustále čítame čriepky v novinách a dosť dobre si nedokážeme predstaviť tamojší život. Kníhkupec z Kábulu je lepší, než akýkoľvek dokument. Jeho prostredníctvom berie Åsne Seierstad čitateľa priamo do centra. Nekomentuje, nehodnotí, nepolemizuje, iba prináša fakty. Fakty, ktoré poväčšine desia, občas mierne pobavia, svojim spôsobom šokujú, čo však nebolo primárnym cieľom autorky.
Kníhkupec z Kábulu sa číta sám. Tých zhruba 250 strán sa napriek závažnosti témy, číta veľmi ľahko a čitateľ sa iba ťažko odtŕha od knihy. Osobne som na knihu potreboval dve noci, no jedine fakt, že ma na druhý deň čakali povinnosti mi zabránil v tom, aby som ju nedal od večera do rána. Vďaka perfektnému prekladu Simony Jánoškovej a bravúrnej novinárčine autorky sa Kníhkupec z Kábulu číta naozaj ľahko, napriek tomu, že jeho súčasťou je množstvo postáv, ktoré sú rôzne rodinne i inak previazané. Na prvý pohľad je to náročnejšie čítanie, ako bola kniha Jeden z nás: Príbeh o Nórsku, v ktorej sa autorka venuje v podstate jedinej osobe, no novinárska šikovnosť tejto nórskej spisovateľky sa odrazila v dokonalom a strhujúcom čitateľskom zážitku, ktorý možno iba odporúčať.
Pavol Božík
100%
