Cestovateľka srdcom i dušou, mladá autorka Michaela Zamari, sa pár týždňov po vydaní svojej novinky Osud nevyjednáva vybrala opäť do sveta. Jej voľba padla už niekoľkýkrát na Áziu. Po návrate nám prezradila, ktorá krajina ju oslovila najviac a koľko inšpirácie si pribalila na cestu domov. Bude z toho nová kniha?
Miška, netajíš sa tým, že Ázia je tvoja srdcovka, ale čo ťa viedlo vrátiť sa do Číny, ktorú si už v minulosti navštívila?
Vraj som tam v minulom živote žila (smiech). Možno na tom niečo bude, lebo pred desiatimi rokmi som s cestovkou navštívila iba Peking, Šanghaj a Xian. Tri mestá z krajiny, ktorá má takmer 10 miliónov štvorcových kilometrov. Túžila som spoznať ju viac. Najmä miesto, ktoré ma očarilo natoľko, že sa dostalo do mojej tvorby (prvotiny Šéf môjho šéfa) ešte skôr, než som ho stihla vidieť naživo. Hora Tianzi a jej čarovní súrodenci v národnom parku Zhangjiajie. Okrem tohto miesta ma lákali multikultúrne metropoly ako Hong Kong, Macao a Taipei.
Si skôr aktívny typ cestovateľa alebo vyhľadávaš oddych?
Pre mňa je najväčším oddychom práve aktivita. Nie som veľkým fanúšikom celodennej túry, šliapať niekoľko hodín na kopec a potom o pol hodinu kratšie naspäť dolu. Paradoxne, po atraktívnej mestskej džungli by som dokázala chodiť celý deň. S priateľom sme si však počas 26 dní dopriali aj pár dní klasický oddych v rezorte pri bazéne, ale dalo mi zabrať, aby som obsedela. A moja myseľ to nezvládla.
Nastavila si si až také rýchle tempo, že už nedokážeš spomaliť, alebo tvoja fantázia už pracovala s novou inšpiráciou?
Čiastočne jedno i druhé, no s istotou viem povedať, že aspoň fyzická schránka si na tejto ceste oddýchla a zdravie dostalo presne to, čo pri mojom hektickom tempe doma nevyhnutne potrebovalo. No myseľ ruka v ruke s fantáziou už na plné obrátky premýšľali nad ďalšou knihou.
Inšpirovali ťa tieto miesta k novej knihe?
Neviem, či je to dobré alebo zlé, ale zatiaľ mi moja fantázia nepodhodila nový námet. Práve naopak, dala veľmi reálne kontúry príbehu, o ktorom už nejaký ten piatok uvažujem a čitatelia si ho priam pýtajú.
Hovoríme teda o pokračovaní niektorého z tvojich vydaných príbehov?
Áno. Kto čítal môj román Rozhodnutie, ktorý som vydala v prvej polovici tohto roka, ten vie, že na konci knihy som si nechala pootvorené dvierka na prípadné pokračovanie. Nedokázala som sa rozlúčiť s hlavnými postavami.
Plánovala si voľné pokračovanie už vtedy, alebo to bola skôr iba poistka a na tú pravú inšpiráciu si ešte len čakala?
Úprimne? Priala som si, aby ku mne prišlo dostatočne veľa inšpirácie, lebo moja predstava o prípadnom pokračovaní tvorila približne deväť percent príbehu. A z toho autor veľa nenavarí (smiech). Potrebovala som väčšiu predstavu, odkryť viac z charakteru postáv, ktoré by sa stali ústrednými, vymyslieť zápletku a všetko dokombinovať k príbehu, ktorý tejto knihe predchádzal a čitatelia ho už dôverne poznajú.
Takže sa môžeme tešiť na staré známe postavy, s ktorými si nás zoznámila v knihe Rozhodnutie?
Na tie sa určite môžete tešiť, no už teraz viem, že k nim pribudne minimálne jedna postava, ktorá zamieša karty, aby záver nebol predvídateľný.
To znie lákavo. Prezradíš nám, ktoré miesta by sa mohli dostať do voľného pokračovania?
Napriek tomu, že konzervatívnejšia časť Číny je prekrásna, najväčšiu inšpiráciu som našla v multikultúrnejších a slobodnejších miestach. Hlavné postavy sa tak v mojej hlave ocitli v Hong Kongu, Macau aj v Taiwane.
Máš pre svojich čitateľov aj predbežný dátum, kedy by si ich potešila touto novinkou?
Keby som mohla iba písať, tak o pár mesiacov by sme ju mohli pokrstiť, ale keďže sa písaniu venujem vo svojom voľnom čase, oficiálne termíny si nedávam. A tie neoficiálne sú iba pre mňa. No kto ma pozná vie, že urobím maximum, aby čitatelia nemuseli čakať pridlho.
