
Chýba vám cestovanie? Mne veľmi a ešte dosť dlho sa zrejme s týmto stavom budem musieť pasovať. Túto absenciu nahrádzam sledovaním dokumentárnych filmov, alebo čítaním o cestovaní. Tu však zrejme u každého milovníka cestovania nastane ďalší problém. Predpokladám totiž, že väčšina cestovateľov nerada číta cestopisy, pretože cestopisy radšej žije. O to viac potom poteší, keď sa dopracujete ku knihe, ktorá síce cestopisom je, ale vďaka odvahe niekoho iného sa aspoň pomyselne dostanete do krajín, ktoré by väčšina z nás zrejme nikdy nenavštívila.
Peter Gregor je milovník netradičných dobrodružstiev Mimo turistickej zóny. Namiesto vylihovania na nekonečných piesočných plážach navštevuje krajiny, ktoré nie sú klasickými turistickými destináciami. Jeho cesty sú netradičné, ale o to zaujímavejšie. Peter sa zameriava na objavovanie a spoznávanie takmer neprístupných a zabudnutých regiónov sveta. Rád spoznáva kultúru navštevovaných krajín a búra predsudky o ľuďoch i o živote v nich.
Potulky po Iraku, Afganistane, Libanone, irackom Kurdistane či Somálsku sú plné vtipných momentov, ale aj reality každodenného života tamojších obyvateľov často na hrane vojnového konfliktu. Peter Gregor je cestovateľ, ktorý si vyberá krajiny, kam chodí minimum turistov, a na jeho príbehoch sa nielen zabavíte, ale poskytnú vám aj praktické informácie.
Najväčším problémom pre tých, ktorí knihu čítali, je podľa diskusií na internete autorovo príliš veľké cestovateľské ego. Nesúhlasím! Peter Gregor píše od srdca, úprimne a z jeho textu to cítiť. To, že niekde zdôrazní, že sa na nejakom mieste objavil ako prvý Slovák nepovažujem za príliš veľký problém. Však aj Američania do Mesiaca strkali svoju vlajku a keby to vedeli, tak si tam tie svoje prvé stopy nechajú rovno zakonzervovať. Toto ma naozaj nerušilo, navyše si myslím, že vzhľadom na miesta, ktoré autor navštevuje a na ktoré by mnohí z nás ani len neukázali prstom na mape, má na trochu väčšie cestovateľské ego nárok.
Na rovinu, keby písal o tom, ako si močil zadok v piesku na Maledivách, tak do jeho knihy ani len nepozriem, pretože toto si v dnešnej konzumnej dobe môže prežiť úplne každý, kto chce. Avšak Gregorom navštevované destinácie sú mimoriadne interesantné nielen pre cestovateľov, ale tiež pre každého, kto sa aspoň trochu zaujíma o svetové politické či spoločenské dianie. Osobne som sa tešil na každú jednu kapitolu a ku knihe som sa napriek nedostatku času vracal každý deň prečítaním aspoň jednej kapitoly. Obsahovo mi prekážali zrejme iba autorove zážitky s osobami rovnakého pohlavia, ktoré ho balili hádam v každom kúte jeho bádaného cestovateľského sveta. Zdôrazňovanie faktu, že autor je absolútny heterosexuál mi prišlo bezbreho zbytočné a vyťahovanie tejto témy pre čitateľa v krajine, v ktorej je inakosť používaná ako najväčší spoločenský problém (a pritom mnoho ľudí nemá pomaly čo do huby), problém, ktorým sa triešti spoločnosť, mi po prvých dvoch vtipných vsuvkách na túto tému prišlo ako premnožené a až nevhodné.
A potom je tu forma písania, ktorú čitatelia v diskusiách zdôrazňujú. Písanie je dar. Nemôžem povedať, že sa nedá naučiť, ale je to umenie. Aj najväčším spisovateľom vydavatelia odmietali ich prvé rukopisy a prečítajte si dnes napríklad prvú knihu Jo Nesba a porovnajte ju s poslednou. Rozdiel v štýle písania je zreteľný. Pri potulkách Mimo turistickej zóny ma občas prekvapilo, že sa na konci, doslova pol strany pred koncom kapitoly objaví celkom nový príbeh, ktorý skončí po pätnástich riadkoch, akoby useknutý. Nepovažujem to za autorov problém, pretože pri piatej knihe to už určite robiť nebude. Naopak si myslím, že Peter Gregor mal ešte potrebu niečo zaujímavé dopovedať a nejako to na stránky svojho cestopisu dostať. Potiaľto absolútne v poriadku. Tu však prichádza na rad práca redaktorky / redaktoriek. S Petrovým textom sa podľa tiráže vo vydavateľstve Lindeni / Albatros Media Slovensko zaoberali hneď tri redaktorky. Tá kniha má 164 strán a tri ženy, ktoré rozumejú svojej práci z nej po diskusii s autorom mohli pokojne urobiť jednu z najzaujímavejších cestopisných kníh vôbec. Pretože samotný autor sa o to pokúšal zo všetkých síl a z jeho textu je zrejmé, že preto urobil maximum. Je mi ľúto, ale mám dojem, že ani jednu z redaktoriek daná téma príliš nezaujímala a na práci s rukopisom začínajúceho autora sa, žiaľ, moc netrápili. Pretože práve ony mali byť tou pomyselnou vodou, ktorá vyhladí hranaté nedostatky autorovho prvého rukopisu. Škoda, pretože tá kniha je naozaj veľmi dobrá, ale mohla byť ešte lepšia.
Pavol Božík
70%
Peter Gregor (34) je milovník netradičných dobrodružstiev a skúsený cestovateľ. Po ukončení štúdia na Pedagogickej a sociálnej akadémii prepadol láske k horám a cestovaniu. V roku 2010 sa vydal na svoju prvú cestu stopom z Istanbulu až po Káhiru. Niekoľkokrát navštívil Irak, do niektorých jeho oblastí sa dostal ako prvý slovenský turista od pádu vlády diktátora Saddáma Husajna. Na jar roku 2013 navštívil Afganistan a v marci roku 2018 Somálsko, kde ako prvý biely turista od roku 1989 vstúpil do južnej provincie krajiny – Džubalandu. Významným sa stal aj jeho výstup na najvyšší vrch Libanonu s názvom Qurnat as Sawda (3 088 m) v roku 2016, na ktorom stál ako jeden z mála Slovákov. Spolu s horolezcom Martinom Jurišom vystúpil na najvyšší vrchol Iraku – Čicha Dar (3 611 m) – v novembri 2018. Ide o prvý slovenský výstup. V roku 2019 vstúpil na územie hnutia Hizballáh v Libanone a dostal sa priamo pred múr oddeľujúci Izrael a Libanon na jednej z najcitlivejších hraníc na svete. Z územia bol nakoniec vyhostený. O svojich cestách aktívne prednáša, bloguje a publikuje. Okrem cestovania sa venuje hudobnej tvorbe a písaniu poézie.