Jeden z nás: Príbeh o Nórsku

Pomník obetiam teroristického útoku z 22. júla 2011 (Akersgata, Oslo)

Bol piatok, 22. júla 2011. V Nórsku sa lámalo leto do druhej polovice. Aspoň podľa kalendára. Počasie tomu nijako nenasvedčovalo. Už niekoľko dní bolo pod mrakom, ortuť na teplomere sa ledva šplhala k šestnástke, nebola núdza o dážď. V piatok popoludní bolo v Oslo zrejme viac turistov, ako domácich. Tí sa buď slnili pod horúcim španielskym, či gréckym  slnkom, alebo mierili na obľúbené chaty.

Okolo pätnástej hodiny prechádza mestom biela dodávka, ktorú šoféruje mladý muž. Ulicami centra sa štrikuje na ulicu Akersgata, kde má sídlo niekoľko ministerstiev i politických strán. Odstaví dodávku na netradičnom mieste, priamo v podlubí jednej z budov. Sídlo v nej má aj AUF (Nórska sociálno – demokratická strana). Muž vychádza z dodávky a prechádza okolitými ulicami. V policajnej uniforme a s veľkou puškou v ruke. Divný príde iba jednému okoloidúcemu, ktorý to okamžite nahlási na polícii, no kým sa tým začne niekto seriózne zaoberať, na Akersgata dochádza k ohromujúcemu výbuchu. Dodávka po okraj naložená výbušninami vyletela do vzduchu. Na mieste zomrelo osem ľudí a všetky zložky polície sa rútia na miesto činu.

Muž v policajnej uniforme v tom čase už sedí vo svojom aute a mieri von z mesta, na ostrov Utøya, kde sa na každoročnom stretnutí mládeže sympatizujúcej s AUF zišlo niekoľko stoviek mladých ľudí. Anders Breivik prichádza na ostrov ako policajt, ako nádej, ktorá ozrejmí udalosti v hlavnom meste. Aspoň tak si to myslia stovky mladých ľudí. On však bez jediného náznaku emócií bezhlavo mieri na mladých ľudí a… strieľa. Vyhasína 69 prevažne mladých životov, väčšina z nich ešte neboli dospelí ľudia. Po takmer hodine a pol sa útočník vzdáva a zanecháva za sebou spúšť, ktorá je dodnes označovaná za najväčšiu tragédiu súčasného Nórska.

Dnes je to osem rokov. Nebezpečne málo času na to, aby zacelil ubolené srdcia rodičov, ktorí v priebehu niekoľkých minút prišli o svoje deti. Nebezpečne málo času na to, aby svet pochopil, čo sa vlastne stalo. Šokujúci príbeh sme sa my snažili opísať minulý rok v obsiahlom článku, pri ktorého príprave sme okrem iného navštívili i osudné miesta.

V oveľa širšom meradle sa téme venuje nórsky režisér Erik Poppe vo svojom jedinečnom filme Utøya, 22. juli. Film je inšpirovaný skutočnými udalosťami, ktoré sa stali v tento tragický deň v roku 2011 na nórskom ostrove, keď pravicový politický aktivista Anders Breivik zabil 77 ľudí –  účastníkov letného pobytu mládežníckej organizácie Nórskej strany práce. Táto masová vražda šokovala celý svet a tento film je nakrútený na základe reálnych svedectiev. Film  uchováva princíp jednoty miesta a času, je nakrútený formou akoby jedného záberu, ktorý sugestívnou kamerou sleduje pohyb hlavnej aktérky – 18 ročnej Kaji a ďalších vyplašených teenagerov, ktorí zo začiatku netušia, čo sa deje, len počujú neprestávajúcu streľbu a v panike bežia a pokúšajú sa ukryť. Scenár filmu je založený na rozhovoroch s tými, ktorí prežili a snaží sa čo najvernejšie zachytiť pocity mladých, ktorí boli počas útoku na ostrove. Popisuje udalosti z ich perspektívy a ukazuje, ako sa zachovali v tejto hraničnej situácii. S ohľadom na pozostalých sú charaktery filmu fiktívne. Vynikajúci a stále šokujúci film nájdete na DVD v ponuke spoločnosti Magic Box, vybavený českými titulkami a odporúčame ho každému, kto sa o tému zaujíma.

Rovnako tak odporúčame dych berúcu knihu Åsne Seierstad, ktorá sa v príbehu Jeden z nás: Príbeh o Nórsku pustila do genézy života útočníka. Cez jeho detstvo sa prepitvala až k udalosti, ktorá otriasla svetom. Tú knihu zhltnete napriek takmer 600 stranám za tri dni. Útočníkovým detstvom, dospievaním i dospelosťou sa preplavíte. Keď však dôjde na 22. júla, čítate, sedíte, ležíte, vzlykáte, cítite bezmocnosť i zlosť z toho, že napriek niekoľkým rokom odstupu, máte silné nutkanie pomôcť, no už nie je ako. Åsne Seierstad sa osudnému piatku vo svojej knihe začína podrobne venovať na strane 313, zhruba v polovici knihy. Dovtedy sa podrobne a veľmi zrozumiteľne snaží čitateľovi priblížiť Breivikov život, od narodenia, až po osudný deň a snaží sa pochopiť to, čo najväčšieho súčasného teroristu Nórska viedlo k desivému činu. Kniha získala množstvo prestížnych ocenení a v Nórsku bola označená za najlepší novinársky počin v roku 2013. Na Slovensku ju vydalo vydavateľstvo Absynt vo výbornom preklade Miroslava Zumríka. Na stránkach vydavateľstva je kniha momentálne dostupná vo formáte e-booku.

Napriek, v oboch prípadoch podrobnej genéze udalosti, ani po toľkých rokoch nie je možné dostatočne pochopiť útočníkove počínanie a možno ich vnímať jedine a výlučne ako zdvihnutý prst voči súčasnému spoločenskému dianiu, v ktorom jediný skrat v zmýšľaní jediného človeka môže navždy zničiť životy stovkám ľudí.

Pavol Božík