Muzzikanti sú poctou poctivej muzike

Pavel Kříž, ako rocková hviezda s problémami po havárii na motorke, s výzorom niekde medzi Stanislavom HložkomDušanom Hlaváčkom, Martin Dejdar ako niekdajší popový idol, ktorý sa pokúša o návrat na hudobnú scénu – hoci aj cez mŕtvoly, Jarek Nohavica ako Jarek Nohavica, legendárna skupina Doga, Peter Cmorik, ktorý by sa pokojne uživil i ako lámač oplátok v kostole (aj keď vo filme mu to ústami hlavného hrdinu spieva pochopiteľne famózne), Maroš Kramár ako manažér, pod ktorého krídlami, či skôr vďaka ktorého peniazom všetky tie hviezdy buď vzlietajú, alebo padajú na hu(d)bu a kopec nádejných hudobníkov, ktorých si zahrali ešte nádejnejší herci. Muzzikanti sú veľkou poctou poctivej muzike a jej fanúšikom. A tiež ctia chlapské slovo, ktoré keď sa dá, tak sa drží…

Krátko sa pokúsim ozrejmiť môj vzťah k tomuto filmu. Narodil som sa v roku 1974. Hudbu som najintenzívnejšie vnímal v osemdesiatych rokoch. Hudobná ponuka bola v tom čase u nás mimoriadne oklieštená. Maximálne česká a slovenská hudba – Hana, Helena, Marika, Júlia, Peter, Vašo, Beáta (nielen deťom), Jožo a samozrejme Standa a Dušan. Vyrástol som na nich a aj to je dôvod prečo dodnes intenzívne sledujem, čo sa v nej deje. Viem tiež, čo je Disco Polo, z toho dôvodu, že keď som si ako pubertiak odpľul na balkóne, prilepilo sa to na poľskú hranicu. A keď Dušan Rapoš uviedol v roku 1985 prvú Fontánu pre Zuzanu, to spojenie filmového príbehu s hudbou bolo pre mňa niečo, ako pre súčasníka vyslanie zajaca na Mars. Toľko stačí.

Je február 2017, stojím v rade na lístky a keď prídem na rad, pýtam si vstupenky na Muzzikantov. Prispatá kočka za pokladňou na mňa chvíľu divne pozerá a po nekonečných sekundách ticha sa prebudí: hááá Muzzikanti a hodi po mne priblblý úsmev. Asi sa mám cítiť trápne, keďže ma tým pohľadom očividne ľutuje. V sále sme trápni štyria. Ak však bol aj zvyšok rovnako spokojný, splnilo to účel.

Všichni jsme jednou byli nuly a vojížděli jsme někoho dcery, vysvetľuje filmový spevák Pavel Kříž filmovému manažérovi Marošovi Kramárovi, ktorý sa rozčuľuje, že mu dcéru (Sara Sandeva) vojíždí nejaká nula. Kříž už má svoj hudobný vrchol za sebou. Raketový nástup jeho Izzyho, speváka skupiny Doga (fanúšikovia hudby ocenia drobnosť, že kapela reálne existuje a jej členovia si vo filme skutočne zahrali, ako Izzyho sprievodná kapela) zmarí nehoda na motocykli. Prežije, no následky sa vracajú. Nepravidelne, ale čoraz intenzívnejšie. Izzy sa teda sťahuje zo scény a šéfuje kempu niekde na Těšínsku, v drsnej, no nádhernej prírode. Jeho spojenie s hudbou spočíva v občasných návštevách kolegov – hudobníkov, ktorí sa k nemu chodia sústreďovať pred vystúpeniami na rôznych festivaloch a slávnostiach v okolí.

V to posledné leto sa u neho stretne naozaj zaujímavá zostava. Hasnúca popová hviezda (Martin Dejdar) sa pokúša o svoj posledný comeback s partiou mladých hudobníkov. Tí by sa radi postavili na vlastné nohy, hrali svoje piesne a nesprevádzali o tri generácie staršieho a smiešneho pána, ktorý sa nedokáže zbaviť klamlivého pocitu, že je nesmrteľná hviezda. Hviezda, ktorá by našla najlepšie uplatnenie niekde v TV Šláger, alebo v programoch poľského Disco Polo navyše kradne piesne nádejnej kapele, ktorej šéfuje mladý talentovaný spevák (český Zac Efron – Patrik Děrgel / V.I.P. vraždy, Hořící ker). Priznávam, že som si ho v úlohe začínajúceho rockera nevedel moc dobre predstaviť, prišiel mi málo drsný, ale musím sa ospravedlniť, je naozaj výborný. Spieva za neho Peter Cmorik (s výbornou češtinou, mimochodom) a Děrgel to celé prežíva na výbornú.

Samozrejme, tento stav vyvoláva napätie, zároveň však tvorí základné piliere dvojhodinového príbehu. Nechýbajú pekné baby (poľská herečka Michalina Olszańska, známa z filmu Já, Olga Hepnarová prekvapuje svojou energiou a hlavne tým, ako excelentne dokáže zahrať na jednej strane psychicky narušenú Hepnarovú, na strane druhej divokú, životom nemálo skúšanú rockerku) vo viac či menej výrazných úlohách, každá jedna je však výborná a je jedno, či nejako intenzívne zamieša dejom, alebo má na plátne iba nejaký štek (Markéta Konvičková, Halina Mlynková, Martina Adamcová).

Okrem toho, že sú tie baby dobré, sú ešte aj pekné, aby bolo na čo pozerať. Chlapi to majú ťažšie, tí musia byť buď dobrí, alebo si zo seba musia vedieť vystreliť. Oboje na výbornú. Kříž, KramárDejdar sú bardi, ktorí si podľa mňa nakrúcanie užívali s ľahkosťou a nadhľadom a na ich výkone to vidieť. Patrik Děrgel v úlohe rockerského zajačika je veľké prekvapenie. Jarek Nohavica je vo filme sám za seba a pôsobí ako deduško z rozprávky, ktorý nad tými muzikantmi drží ochrannú ruku s istotou, že všetko sa vždy dá do poriadku a na prvom mieste bude hlavne muzika.

Keby navyše všetci farári boli takí, ako Norbert Lichý, začnem zvažovať, že aspoň v nedeľu začnem chodiť do kostola. Ak by tam oplátky pred omšou lámal Peter Cmorik, nebolo by čo riešiť. Cmorik síce naspieval piesne za Patrika Děrgela, no vo filme si i zahral. Nie speváka, ale miništranta v kostole. Vyzerá, akoby to robil celý život. Keď budete sledovať pozorne, v úlohe policajta, sa asi trojsekundovom zábere objaví Leoš Mareš, autor námetu a scenára Petr Šiška si zas zahral úlohu nabúchaného borca (na pohľad) s veľkým srdcom. Spomeniem ešte meno speváka Pavla Calltu v úlohe hudobníka a herca Jakuba Koháka v úlohe… parašutistu.

Petr Šiška (autor námetu a scenára) sa narodil v roku 1965, takže predpokladám, že hudbu vnímal najintenzívnejšie v časoch, keď sa robila ešte poctivejšie. A jeho film je poctou poctivej muzike, ktorú režisérsky kumšt Dušana Rapoša doviedol (pre mňa) k dokonalosti. Šiška napísal veľmi ľahký, no zmysluplný scenár – trochu napätia, trochu drámy, štipka príjemného humoru, esencia lásky a hlavne poriadna dávka skvelej hudby.

Pri Muzzikantoch si v kine oddýchnete, načerpáte energiu, budete sa baviť, tešiť sa zo skvelej muziky. Samozrejme, Šiškov scenár nie je psychologickou sondou o prežití na Marse. Je však z neho cítiť úprimnosť a to je veľká vec. Navyše, ja som v ňom nenašiel hluché miesto. Všetko do seba zapadá! Ako hudobný fanúšik som odhaľoval niekoľko sympatických odkazov na dobu minulú, keď sme celý ten hudobný biznis vnímali úplne inak a speváci sa netvárili, že sú ešte černejší, ako v skutočnosti. Bolo to o hudbe, ktorá robila radosť, rovnako, ako Rapošov film. Ten dokázal, že hudobné filmy robiť vie. U mňa bez výčitiek svedomia a s nadšením plný zásah.

Pavol Božík
100%

Réžia: Dušan Rapoš
Scenár: Petr Šiška, Dušan Rapoš
Hrajú: Pavel Kříž, Michalina Olszańska, Martin Dejdar, Maroš Kramár, Sara Sandeva, Markéta Konvičková, Patrik Děrgel, Magdalena Wronková, Eva Vejmělková, Jaromír Nohavica, Norbert Lichý, Halina Mlynková, Pavel Callta, Petr Šiška, Leoš Mareš, Peter Cmorik, Jakub Kohák

Dĺžka: 118 minút
Distribuuje: Continental Film
Premiéra: 23. februára 2017