Nevieme koľko ešte krát…

V to piatkové ráno ma tu v Oslo prebudil dážď klopkajúci na sklá okien. Bola to taká zvláštna symbolika. V deň, keď sa spojil umelecký svet s tým bežným, v deň, keď sa národ lúčil s božský Kájom. Zároveň však bol jedenásty október dňom, kedy som vedel, že prvú vec, ktorú v ňom urobím bude to, že si kúpim nový album Katky Koščovej. O jeho existencii som sa dozvedel pár dní pred vydaním a pravdupovediac, nevedel som sa toho piatka dočkať.

A do toho dažďa a melanchólie udalostí sa ozvali prvé tóny albumu Hranica dažďa, vzápätí sa ozvala Katka a začala rozprávať prvý z trinástich príbehov svojej aktuálnej nahrávky. Nevieme, koľko ešte krát naše srdce udrie, spieva v prvej piesni a neviem prečo za každým jedným slovom tej piesne vidím Mariána Geišberga, s ktorým Katka absolvovala mnoho famóznych vystúpení. Sedím v kresle, pozerám na kvapky stekajúce po tabuli okna a uvedomujem si tú ohromujúcu silu, ktorá prichádza v dokonalom texte, v protiklade s minimalistickou muzikou, ktorá však práve tým minimalizmom robí z pesničky totálne silný zážitok. Po štyri a pol minúte stále pozerám do okna a hovorím si, že sa začína niečo veľké.

Sledujem Katku na sociálnych sieťach a úprimne povedané, pri dvoch detiskách celkom nerozumiem tomu, kedy dokáže písať texty a komponovať muziku. Spresňujem, nerozumiem tomu, kedy dokáže skomponovať takýto album. Pretože ono je album a album. Keď si prostredníctvom digitálu prehrávam nové albumy iných interpretov, málokedy ma niečo vytrhne z bežných vecí, ktoré popri tom robím. Stále viac sa (nielen pri domácich interpretoch) neviem zbaviť pocitu, že je pre nich hudba už iba biznis a s umením to nemá nič spoločné. V prípade Hranice dažďa som sa z kresla nepohol celú hodinu a vychutnával som si umenie. Pretože, vďaka za to, nový album Katky Koščovej je ozajstné a poctivé umenie.

Prešovčanka prináša prostredníctvom Hranice dažďa trinásť silných príbehov, ku ktorým si napísala texty a pri všetkých pesničkách je uvedená, spolu s Danielom Špinerom aj ako spoluautorka hudby. Na albume sú fascinujúce protiklady. Hudobne je album veľmi minimalistický. Partia okolo speváčky si vystačila s klavírom, akustickou gitarou, husľami, violončelom, violou, klarinetomakordeónom. Nádherná symbióza hudobných nástrojov, ktoré ohromne ladia a v spojení s Katkiným spevom a textami prinášajú mimoriadne silný zážitok. Nikto sa tu nehrá na na technické vychytávky, ale hlavne cítiť tu dnes už toľko chýbajúcu umeleckú poctivosť.

Textovo ide bezpochyby o najvyzretejšie dielo speváčky. Katka prichádza so zmysluplnými príbehmi. Niektoré sú priame, iné sú podané umelecky, každý jeden však má zmysel a pre poslucháča je zrozumiteľný. Absolútne nadšenie mám z Katkinej odvahy pohrávať sa aj s vážnejšími témami (Pred potopou, Málo, Čo zostane) a spracovať ich s takým nadhľadom, ako to dokáže iba niekto, kto má talent od Boha a je vďačný za to, že môže robiť to, čo robí. Speváčka navyše prekvapuje i dvoma českými textami, ktoré si napísala a to tak dobre, že keď som prvý raz počul pieseň Tanči, bol som presvedčený, že ju musel textovať Michal Horáček. Koščovej slovná zásoba je zjavne nekonečná a talent na hru so slovíčkami jej nikto nemôže odoprieť.

Hranica dažďa je jednoznačne najlepšia nahrávka v diskografii Katky Koščovej a z toho, čo slovenské som tento rok počul, dovolím si ju bez mihnutia oka označiť za najlepší slovenský album roka vôbec. Koščová na ňom poslucháčovi ponúka absolútne všetko. Všetko, čo poslucháč, ktorý aj vníma to, čo počúva, chce. Silné texty, veľmi jemnú, no zároveň výraznú muziku a hlavne, Katka vie, o čom spieva, takže sa jej dá bez problémov uveriť úplne všetko. Nebojí sa dlhých kompozícií (najdlhšia skladba má takmer šesť minút) a napriek tomu jej poslucháč venuje sto percent svojej pozornosti. Zjednodušene povedané, Koščová dáva poslucháčovi celú svoju dušu. Pri počúvaní jej piesní mám pocit, že pri jej kolíske pred stotridsiatimi rokmi stálo dvanásť sudičiek, ktoré milovali šansón a všetko jej to dali do vienku. Pretože napriek Katkiným skutočným rokom mám pocit, že žije minimálne jedno celé storočie, všetko to naozaj prežila a teraz už iba rozpráva svoje príbehy, z ktorých jej verím každý jeden.

Potácam sa na Hranici dažďa už niekoľko dní a neviem sa nabažiť. Mám naozaj veľkú radosť, že máme speváčku, ktorá nemá iba prázdne gamby, ale stále dokáže dať hudbe status, ktorý si zaslúži – status umenia. Úplne a bez hanby, ďakujem za to, že máme Katku Koščovú. Mimochodom, malý odkaz pre Slnko Records, toto je materiál, ktorý si jednoznačne zaslúži vinylové vydanie, keby náhodou, rezervujem si hneď prvý kus.

Pavol Božík
100%

ZOZNAM SKLADIEB (KATARÍNA KOŠČOVÁ – HRANICA DAŽĎA / CD):
Hranica dažďa
Pred potopou
Čo zostane
Tanči
Ako mi je
Hra
Súkromná hodina smútku
Milý môj
Soľná jaskyňa
Náš príbeh
Málo
Rozfúkané
Zůstalo ticho

Vydavateľstvo: Slnko Records
Rok vydania: 2019 (11. október 2019)
Celkový čas: 57 minút
Počet piesní: 13