Dva roky potom, čo legenda českého bigbítu Olympic uzavrela svoju albumovú trilógiu Souhvězdí posledným opusom Souhvězdí romantiků, prichádza partia okolo Petra Jandu s novinkou Trilobit. Tá vychádza presne 50 rokov po vydaní dnes už absolútne kultového debutu Želva a hravo dokazuje, že ani po polstoročí aktívnej činnosti Olympicu nechýba energia a šmrnc. Napokon práve heslom nová energia i samotná kapela charakterizuje nahrávku, na ktorej tentokrát úplne prvýkrát spolupracovala s externým producentom a dvoma zámorskými muzikantmi.
Pracovať s producentom mimo kapely bola obrovská zmena. Po prvýkrát som sa zbavil tej šialenej zodpovednosti a v štúdiu som bol iba vtedy, keď ma tam bolo treba. Bolo to neuveriteľne oslobodzujúce. Spadol zo mňa stres. Mirovi Váňovi som absolútne veril, že to urobí skvelo, komentuje Petr Janda zásadnú zmenu v tvorivej práci Olympicu.
Ako už Petr Janda naznačil, produkciu má na svedomí má Čechoameričan Mirek Váňa, ktorý je úzko napojený na prestížnu americkú univerzitu Berklee College Of Music. Práve odtiaľ Olympic rekruitoval aj dve silné hudobné posily v podobe gitaristu Alexa Darsona a klávesáka Erena Basbuka, ktorých priateľské duely s klasickým obsadením Olympicu sú naozaj vítaným oživením.
Alex a Eren mali na charakter albumu veľmi zásadný vplyv, hovorí k tomu Petr Janda a podľa jeho slov by mohla spoločná spolupráca pokračovať i naďalej: Už som s nimi hral v Bostone na Berklee College, a vyzerá to, že si to v októbri zopakujem. Myslím, že sa im spolupráca veľmi páčila. S Erenom som hovoril nedávno v Prahe, kde bol pri príležitosti koncertu so svetoznámym Jordanom Rudessom, klávesákom kultovej kapely Dream Theatre.
Aj vďaka prispeniu talentovaných mladíkov je počúvanie 14-tich nových skladieb štýlovo rôznorodou jazdou, obsahujúcou jednoduché melodické popevky, dojemné balady i tvrdé gitarové rýchlovky. Textársky sa tu stretla tematicky i skúsenosťou osvedčená zostava: predovšetkým Ondřej Fencl, prispeli tiež Miroslav Černý, Vlasta Henych a v záverečnom, nečakane bluesovom songu i starý parťák Pavel Chrastina. Medzi textármi samozrejme nechýba ani sám Petr Janda, ktorý dve zo svojich piesní venoval ženám.
Ještě jednou chtěl bych býti klukem je pieseň o dievčati, ktoré pracovalo v optike a basisti si tam nechali čistiť struny ultrazvukom. Bohužiaľ, albumu sa nedočkalo, náhle zomrelo, ale ešte som jej to stihol povedať. Tá druhá, venovaná mojej žene, pomenovaná Jsi moje… je vlastne opis situácie pred 18timi rokmi v kulturáku vo Valašském Meziříčí, kde som ju uvidel prvý raz, hovorí frontman Olympicu.
Ako celok je nová štúdiovka od prvého do posledného tónu sympatickým dôkazom neuveriteľného faktu, že aj po 55-tich rokoch existencie a mnohých stovkách pesničiek je Olympic stále obdivuhodne vitálny. Pripomienka Želvy, jasne citovaná v grafike obalu, tak nie je definitívnym zbohom, ale ďalším zastavením na slávnej ceste čisto českého bigbítu s parametrami mimoriadne kvalitnej rockpopovej klasiky.