Už v pondelok 25. novembra 2024 si v Štúdiu 12 Divadelného ústavu v Bratislave môžete vychutnať lahôdku pre milovníkov Francúzska, francúzskej kultúry, hudby, mýtických príbehov, no i nadšencov pre digitálne umenie! Experimentálne multimediálne predstavenie surrealistickej vokálnej poémy francúzskeho hudobného skladateľa Oliviera Messiaena (1908 – 1992) Harawi, Chant d’amour et de mort (Spev lásky a smrti) z roku 1945 pre soprán a klavír v štýle performatívneho umenia s využitím interaktívnej digitálnej projekcie spájajúcej účinkujúcich, divákov, miesto a čas.
Sopranistka Maria Taytakova, ktorá stojí aj za umeleckou koncepciou projektu, nám prezradila viac o svojej interžánrovej vízii predstavenia a účinkujúcich, ktorých už čoskoro uvidíme na scéne.
Dielo pripravujete ako zoskupenie nezávislých umelcov pôsobiacich v rôznych oblastiach umenia – hudba, divadlo a digitálne umenie nových médií. V prestavení spievate a zároveň ste aj autorkou umeleckej koncepcie projektu. Čo Vás inšpirovalo k takémuto interžánrovému experimentu pri predvedení Messiaenovho diela?
Už zopár rokov som sa zaoberala myšlienkou prepojenia hudby s inými umeniami, najmä s digitálnym umením nových médií. Zvlášť ma zaujala možnosť ich vzájomnej interakcie počas samotného predstavenia s cieľom vytvorenie jedinečného imerzívneho zážitku pre diváka. Práve audio-reaktívne digitálne médiá túto možnosť interpretom dávajú. Bolo však potrebné nájsť vhodné dielo, ktoré by takýto interpretačný experiment umelecky umocnil, a nie zatienil. Surrealistická vokálna poéma Harawi, Spev lásky a smrti (1945) od Oliviera Messiaena bola ideálnym kandidátom na experimentálnu multimediálnu performanciu. Messiaen ako geniálny syntetik a inovátor priniesol do hudby nezvyčajné dimenzie zvukovosti a výrazovosti otvárajúce zážitkový svet, ktorý sa veľmi dobre snúbi s umením nových médií. Epická stránka Spevu lásky a smrti na podklade príbehu Tristana a Izoldy zas ponúkla isté záchytné body pre digitálnu projekciu, aby neostala iba v rovine čistej abstrakcie. Napokon, bohatá multikultúrna symbolika vinúca sa dielom otvára cestu objavovania čarovného sveta Messiaenovej umeleckej imaginácie a jej sprítomnenia prostredníctvom digitálnych médií a dramatizovaného hovoreného slova.
Vašim hudobným partnerom je skvelý slovenský klavirista Peter Pažický. Aký je klavírny part Messiaenovho Spevu lásky a smrti?
Mimoriadne náročný. Preto som nesmerne šťastná, že sa Peter podujal na túto neľahkú úlohu. Klavírny part je náladotvorným prvkom celého diela. Je mimoriadne farebný, skladateľ využíva celý rozsah klaviatúry, uplatňuje výrazné rytmické modely často aj s drsnejším zvukom a oproti nim stavia nežné meditatívne pasáže i početné imitácie vtáčieho spevu. Práve vtáčí spev zaznievajúci v klavíri je charakteristickou črtou Messiaenovho hudobného jazyka. Messiaen bol vášnivým ornitológom a prepisu vtáčích spevov do notového zápisu venoval značnú časť svojej tvorby. Okrem toho je v Speve lásky a smrti určujúcim prvkom časomiera a práca so štruktúrou v rámci opakujúcich melodicko-rytmických modelov. Sám Messiaen nazval tento princíp „čarom nemožného“ a odôvodňoval ním svoju preferenciu melodických a rytmických vzorcov odvodených od matematických formúl s využitím rôznych permutačných techník.
A čo hovorené slovo? V tíme máte aj slovenskú frankofónnu herečku Luciu Hurajovú. Prečo ste sa rozhodli do projektu zapojiť aj dramatizovaný text?
Kvôli dosiahnutiu viacvrstvovej medzižánrovosti, no aj kvôli lepšiemu priblíženiu diela súčasnému publiku. Text Harawi pochádza z pera samotného skladateľa. Je výrazne surrealistický s využitím izolovaných slovných symbolov oslobodených od gramatických a syntaktických väzieb jazyka. Okrem francúzštiny Messiaen využíva aj jazyk andskej kultúry, nie však pre jeho sémantický význam, ale skôr pre jeho zvukomalebnosť. Z textov piesní v pôvodnom kečuánskom jazyku vyberá onomatopoické slová ako „toungou, mahipipas, kahipipas a doundou tchil“ a využíva ich vo funkcii výrazových prostriedkov. Napríklad „doundou tchil“ je imitáciou zvuku členkových náramkov pri rituálnom tanci. Text a hudba každej piesne sú kontrastné a svojráznym spôsobom postupne rozvíjajú tragiku milostného príbehu. Z originálneho Messiaenovho textu sme pripravili dramatizované slovné vstupy vo francúzskom origináli a slovenskom preklade, ktoré sa budú vinúť celým dielom pomedzi jednotlivé spevy.
O interaktívnej digitálnej projekcii, ktorá je integrálnou súčasťou celého predstavenia sme už písali v predchádzajúcom článku. V tíme však máte ešte jednu vizuálnu umelkyňu – fotografku Sára Stupkovú, ktorá vytvorila naozaj nevšedné digitálne transformované fotografie. Čo bolo Vašim zámerom?
Našim zámerom bolo nadviazať na originálnu maľbu britského maliara Rolanda Penrosa (1900 – 1984) s názvom Seeing is believing (Vidieť znamená veriť) z roku 1937, ktorú Messiaen opisuje v 10. speve svojho Harawi a vytvoriť podľa nej živý obraz. Spolu s klaviristom Petrom Pažickým sme nafotili hlavu i ruky a fotografka Sára Stupková ich potom zakomponovala do transformovanej digitálnej fotografie. Fotografia sa stala hlavným vizuálom projektu. Týmto spôsobom sme chceli poukázať na Messiaenov inšpiračný zdroj v Penrosovej maľbe, no zároveň ho preniesť do súčasnej digitálnej podoby.
To znie naozaj zaujímavo. Už sa tešíme na premiéru 25. november 2024 v Štúdiu 12 Divadelného ústavu v Bratislave. Kukni na to! je mediálnym partnerom tejto kultúrnej lahôdky s využitím top moderných prvkov na našej umeleckej scéne.
Ďakujeme portálu kukninato.sk za mediálnu podporu. Srdečne pozývame na premiéru!
– red –
Realizáciu tohto multimediálneho experimentu na podklade Messiaenovho mysteriózneho Spevu lásky a smrti môžete podporiť cez kampaň na platforme Donio.
